University of Oxford: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Upravený úvod a dejiny, pridané časti "Prijímacie konanie", "Vzdelávanie" a "Kolégiá"
Značky: odkaz do inej Wikipédie vizuálny editor
Riadok 1:
[[Súbor:Keble College Chapel - Oct 2006.jpg|thumb|right|300px|Keble College Oxfordskej univerzity]]
 
'''University of Oxford''' (iné názvy: po slovensky aj '''Univerzita v Oxforde''' alebo '''Oxfordská univerzita''', neformálne: '''Oxford University''' alebo '''Oxford''') je najstaršia britská univerzita. BolaPrvé založenázmienky vo vyučovaní siahajú až do roku [[1096]], no k jej najäčšiemu rozkvetu došlo po roku [[1167]], kedy kráľ [[Henrich II. (aleboAnglicko)|Henrich II.]] zakázal anglickým študentom navštevovať [[1163Parížska univerzita|Parížsku univerzitu]]),<ref>{{Citácia jeelektronického todokumentu|titul=www.ox.ac.uk|url=https://www.ox.ac.uk/about/organisation/history?wssl=1|dátum jednaprístupu=2017-01-15|vydavateľ=www.ox.ac.uk}}</ref>. Radí sa medzi najprestížnejšie univerzity a podľa [[Times Higher Education|rebríčka THE]] z najprestížnejšíchroku univerzít[[2016]] je najlepšou univerzitou na svete<ref>{{Citácia periodika|titul=Oxford tops world university rankings|periodikum=BBC News|dátum=2016-09-21|url=http://www.bbc.com/news/education-37419263|dátum prístupu=2017-01-15|jazyk=en-GB}}</ref>.
 
Spoločne s univerzitami v [[University of Cambridge|Cambridgei]], [[University College London]], LSE a [[Imperial College London]] tvoria G5, skupinu super-elitných univerzít vo Veľkej Británii. Oxford je tiež členom Russell Group, skupiny najprestížnejších výskumných univerzít v Británii.
 
== Dejiny ==
Už koncom 12. storočia bolo mesto [[Oxford]] dôležitým centrom štúdií. UsadiliPo dekréte Henricha II., ktorý zakázoval anglickým študentom navštevovať Parížsku sa tuveľa učiteliaštudentov asa vzdelancivrátilo zspäť celejdo Európy,Anglicka ktoría tuzačalo začalištudovať prednášaťna univerzite v roku 1096Oxforde. VyučovanieNa univerzite sa všakpostupom intenzívnečasu začalozakladali pokolégia, rokuv 1167,ktorých keďsa Henrichsústreďuje II.spoločenský zakázali anglickýmakademický študentomživot navštevovaťštudentov. parížskuMedzi univerzitunajstaršie patria St. VeľaEdmund študentovHall, saUniversity vrátiloCollege, späťBalliol doCollege AnglickaMerton aCollege, začaloktoré študovaťtaktiež nav univerzitesúčastnosti často dominujú v Oxforde.Norringtonovej Natabuľke univerzitehodnotiacej sakolégia postupnepodľa vytvoriloúspešnosti veľaštudentov v záverečných kolégiískúškach.
 
V roku 1636 canterburský arcibiskup (anglikánskeho spoločenstva) [[William Laud]] kodifikoval zákony pre univerzitu, ktoré z veľkej časti ostali nezmenené do polovice 19. storočia. Laud sa pričinil o oprávnenie a zebezpečenie privilégia pre univerzitnú tlačiareň [[Oxford University Press]] a o fungovanie univerzitnej knižnice [[Bodleian Library]].
Riadok 12:
Počas anglickej občianskej vojny (1642 – 1649) bola univerzita centrom monarchie. Puritáni považovali vzdelávanie na univerzite za nebezpečné voči náboženskej viere. Ale [[Oliver Cromwell]], štátny vojak a kancelár univerzity v rokoch 1650 – 1657, ju pred nimi bránil a nedovolil, aby ju zavreli. Od polovice 18. storočia sa univerzita sa trochu zaplietla do politických konfliktov.
 
Počas 19. storočia sa uskutočnili v Anglicku administratívne reformy, ktoré zahŕňali aj nahradeniedoplnenie ústnych prijímacích skúšok písomnými kvôli objektivite, väčšiu toleranciu voči odpadlíkom od cirkvi a zriadenie štyroch ženských kolégií. Ženy však chceli byť plnohodnotnými členmi univerzity a chceli byť vyznamenávané ako muži, čo sa im podarilo dosiahnuť v roku 1920. Hoci Oxford kládol dôraz na klasické poznatky, jeho školské osnovy sa v priebehu 19. storočia rozšírili a teraz kladú rovnaký dôraz na prírodovedecké štúdium.
 
Na rozhraní 19. a 20. storočia a v období do [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]
Riadok 19:
Cambridga. V tradícii realizmu pokračoval H. H. Price.
 
Dlhý zoznam vynikajúcich absolventov Oxfordskej univerzity obsahuje mnoho známych mien, ktoré sa angažovali v rôznych oblastiach, politike, vede, medicíne, či literatúre. Prostredníctvom nich sa s Oxfordskou univerzitou spája viac než štyridsať Nobelových cien a viac než 50 svetových lídrov. 10 z posledných 13 premiérov Spojeného kráľovstva študovalo na Oxforde.
 
== ZoznamPrijímacie kolégiíkonanie ==
Prijímacie konanie pre istý rok nástupu sa začína v októbri predošlého roku, kedy musia byť pre Oxford, Cambridge a študentov medicíny odoslané prihlášky (v roku 2016 to bol 15. október). Je to termín skorší oproti Januárovemu, kedy sa dá ešte hlásiť na ostatné školy. Prihlasovanie prebieha cez jednotný systém Spojeného kráľovstva [[UCAS]].
 
=== Prihláška ===
Súčasťou prihlášky sú
* získané alebo predpokladané známky uznávanej predvysokoškolskej kvalifikácie (International Baccalaurate, GCSEs, A-levels či prekvapivo aj slovenská maturita [s oficiálnym stanoviskom UCASu, že sa jedná a jednoduchšiu kvalifikáciu])
* motivačný list ("personal statement") s vysvetlením svojo výberu kurzu, prejavením svojej lásky k predmetu a zmienkou o minulých úspechoch. Kontrárne k motivačnému listu na vysoké školy v USA či iné univerzity v anglicku sa na Oxforde zvykne hľadieť na akademické úspechy, pričom voľnočasové aktivity či aktivity irreleventné k danému kurzu sa prehliadajú. Je pozorovanou skutočnosťou, že na PS zvyknú dávať prospektívni študenti väčší dôraz, než samotní tútori.
* referencia od človeka, s ktorým bol študent v akademickom vzťahu
* iné kvalifikácie (testy v anglickom jazyku, certifikáty technologických firiem)
* zoznam zamestnaní a stáží
* výber škôl (maximálne 5) a v prípade Ox a Cb preferované kolégium. Dá sa podať aj takzvaná otvorená prihláška, v ktorej si študent nevyberie žiadne kolégium a bude mu pridelené.
 
=== Prvá vlna rozhodnutí ===
Začiatkom novembra je nutné zúčastniť sa prijímacej skúšky či odovzdať esej v závislosti od vybraného oboru/kurzu.
* Prijímacia skúška má za úlohu vybrať spomedzi kandidátov približne troch na jedno miesto na univerzite, aby mal každý kandidát dostatok času na absolvovanie ústnych pohovorov. Na výsledok v prijímacej skúške prihliada ešte raz k záveru prijímacieho konania, je to však len jeden z aspektov; neexistuje medza, ktorá by zaručovala ponuku a spektrum ľudí s ponukou je vrámci výsledkov testu široké.
* Esej taktiež pomáha vybrať kandidátov vhodných na pohovor, no na rozdiel od prijímacej skúšky sa na ňu môžu (a často zvyknú) spätne odvolávať tútori počas ústnych pohovorov.
V procese výberu kandidátov na pohovor sa zohľadňujú výsledky testu a výnimočné aspekty prihlášky (neobyčajný minulý úspech spomenutý v referencii alebo motivačnom liste, ak si ho všimnú). Po vyhodnotení zaslaných dokumentov prichádza koncom novembra prvá vlna rozhodnutí. Môže sa jednať pozvánku na pohovor, odmietnutie a extrémne zriedkavo o bezpodmienečnú ponuku. Kolégium posielajúce list (email v prípade aplikantov spoza kanála ["overseas applicants"]) je buď vybrané kolégium, kolégium ktoré bolo priradené aplikantovi s otvorenou prihláškou alebo kolégium, na ktoré bol aplikant realokovaný kvôli nedostatku miesta. Toto kolégium budeme ďalej nazývať "domovské".
 
=== Pohovory ===
V decembri sa na Oxforde aj Cambridgi konajú ústne pohovory. Každý kandidát má pohovor aspoň dva pohovory, jeden na domovskom kolégiu (kde počas pohovorov býva) a jeden vonku. V niektorých oboroch sú pohovory naplánované aj tri, a v prípade, že sa tútori nezhodujú a potrebujú ešte niečo overiť sa kandidátovi pridá aj neplánovaný pohovor.
 
Perióda pohovorov je dlhá 2-4 dni. Pohovory nezvyknú mať viac ako 30 minút (kolujú legendy aj o 7 či 10 minútových pohovoroch, zvyčajne neplánovaných) a o každom kandidátovi je tútormi napísaný formulár a udelená výsledná známka na stupnici od 1 po 9. Výstupy pohovorov kandidátovi nie sú oznámené.
 
Na pohovory sa nevyžaduje formálne oblečenie žiadneho druhu. Kandidáti na medicínu však kvôli zvyku chodia oblečení formálne (obleky). Tútori sú si aj veľmi dobre vedomí, aká úroveň stresu je s pohovormi spojená. Dávajú si preto záležať, aby kandidáta (ne)úmyselne neblokovali a nesťažovali mu samotný proces, aj keď praktizovanie tejto teórie z letákov závisí od človeka k človeku.
 
=== Rozhodnutia ===
Do roku 2012 (2014?) zvyklo rozhodnutie dochádzať kandidátom do Vianoc. V posledných rokoch prichádza rozhodnutie neskôr v januári (6. január 2016, 11. január 2017). Tento dátum je vopred ohlásený a všetkými kandidátmi nervôzne očakávaný. Možnými rozhodnutiami sú
* odmietnutie
* bezpodmienečná ponuka v prípade, že kandidát zložil všetky kvalifikácie priórne k odoslaniu prihlášky
* podmienečná ponuka
** fixná na kolégiu, ktoré bolo počas pohovorov kandidátovi domovským
** fixná na kolégiu, na ktorom mal kandidát pohovor, no nebolo mu domovským
** otvorená udelená kandidátom, ktorým bude kolégium pridelené až po splnení podmienok ponuky (neraz pomerne vysokých)
Po ukončení prijímacieho procesu vyprodukujú jednotlivé inštitúty štatistiky ohľadom prijímacích testov. Kanditát môže nezávisle od svojej úspešnosti v prijímacom konaní požiadať o spätnú väzbu od domovského kolégia, ktorá prichádza zvyčajne vo forme slovného ohodnotenia jednotlivých aspektov prihlášky (motivačný list, referencia) a častí prijímacieho konania (presný výsledok testu, pohovor). Nejeden neúspešný kandidát sa hlási o rok buď na Cambridge (v prípade Cambridge na Oxford), alebo na Oxford, no podľa odporúčaní na iné kolégium.
 
== Vzdelávanie ==
Vzdelávanie na univerzite je rozdelené medzi inštitúty (oddelenia) a kolégiá. Zvyčajne trávi pregraduálny študent asi 10 hodín týždenne na prednáškach na príslušnom inštitúte alebo oddelení ([[Mathematical Institute]], Department of Computer Science ...). Každý týždeň sa zvyčajne ku každému predmetu vypracováva nejaká práca (esej, sada úloh, prezentácia), pričom niektoré z nich sa aj odovzdávajú. Približne 3- až 5-krát do týždňa má študent "tutorial" (obyčajne individuálny pohovor s tútorom), v ktorom prezentuje svoju essay (napr. študenti politiky), trénuje výslovnosť (študenti jazykov) či rieši svoje problémy so sadou úloh (študenti matematiky či fyziky). Systém tutoriálov sa považuej za črtu, ktorá robí všeobecne vzdelanie na Oxforde unikátne. Niekoľko elitných univerzít (napr. [[The Imperial College of Science, Technology and Medicine|Imperial College London]], [[University College London]]) napodobňujúc Oxford poskytuje študentom výšších ročníkov podobné individuálne pohovory.
 
Výstupom každého roku na Oxforde sú skúšky. Tie sa konajú v jednej budove v meste a študenti sú povinní prísť v akademickom oblečení, ktoré odráža ich status na univerzite, odbor a postup vo vzdelaní. Aj keď sa skúšky konajú po ukončení každého ročníka, výsledky skúšok prvého ročníka ("preliminary examinations") sa zvyknú ignorovať a neovplyvňujú triedu diplomu. Skúšky sú typicky písomné v trvaní 2-3 hodín.
{| class="wikitable"
!Úspešnosť
!Zvládnutie
|-
|100 - 70%
|dištinktívne
|-
|69 - 60%
|veľmi dobré
|-
|60 - 40%
|dobré
|-
|40 - 0%
|zlyhanie
|}
Po ukončení štúdia dostáva pregraduálny študent diplom istej triedy. Približne 31% všetkých absolventov Oxfordu získa stupeň prvej triedy (oproti národnému priemeru 15%)<ref>{{Citácia knihy|titul=Wikipedia|rok=2017-01-09|url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=British_undergraduate_degree_classification&oldid=759146505|poznámka=Page Version ID: 759146505|jazyk=en}}</ref> a všeobecne sa len títo absolventi považujú za kandidátov s reálnou šancou na pokračovanie v postgraduáli.
 
== Kolégia ==
Kolégium je základná spoločenská a ekonomická jednotka univerzity, Aj kvôli systému kolégii mnohý nazývajú univerzitu skôr akousi federáciou. V kolégiách sústredený univerzitný život študentov. Ich nie veľmi presnou obdobou sú napríklad známe "bratstvá" (sororities).
 
Na čele kolégia stojí kancelár. Kolégiu sú pridelení profesori a doktori (všeobecne označovaní ako tútori) a každé kolégium prijíma každý rok isté množstvo pregraduálnych a postgraduálnych študentov (nie nutne doktorantov). Až 85% financií univerzity pochádza zo súkromných zdrojov (školné, príspevky absolventov, investičné portfólio alebo rôzne ocenenia). Podobne je to aj s financovaním samotných kolégií, pričom niektoré (s majetnejšími, úspešnejšími či štedrejšími absolventmi) majú silno sponzorované ubytovanie, stavebné projekty či zariadenia pre študentov.
 
=== Zoznam kolégií ===
 
{|width=80%|
Řádek 77 ⟶ 139:
|}
 
== ZdrojZdroje ==
 
* {{filit|fvo/oxfordska_univerzita.html}}
*
<references />
 
== Externé odkazy ==