Mikojan-Gurevič MiG-29: Rozdiel medzi revíziami

'''Mikojan-Gurevič MiG-29''' ({{V jazyku|rus|Микоян и Гуревич МиГ-29}}; [[Air Standardization Coordinating Committee|v kóde NATO]]: "'''Fulcrum'''") je [[Machovo číslo|nadzvukovánadzvukový]], frontováfrontový [[stíhacie lietadlo|stíhačkastíhač]] 4. generácie [[Sovietsky zväz|sovietskej]] výroby, primárne určený nak ničeniu vzdušných cieľov a nak vybojovanievybojovaniu nadvlády vo vzduchuvzdušnom priestore v pásme frontu a v blízkom okolí za všetkých poveternostných podmienok, vo dne aj v noci. Sekundárne je určený nak obranuochrane bodových vzdušných a pozemných objektov a dôležitých strategických centier.

Lietadlo MiG-29 má ako prvé z konštrukčnej kancelárie Mikojan-Gurevič implementovanú koncepciu plynulého prechodu trup–krídlo. Táto koncepcia bola vyvinutá vzhľadom na vysoké požiadavky na letové vlastnosti a obratnosťmanévrovateľnosť stroja.

MiG-29 bol vyvinutý na začiatku 70. rokov 20. storočia v konštrukčnej kancelárii inžiniera Mikojana pod vedením [[Rostislav Apollosovič Beľakov|Rostislava Apollosoviča Beľakova]]. Spočiatku projekt prebiehal z vlastnej iniciatívy konštrukčnej kancelárie a až neskôr nadviazal na štátom zadanú súťaž. Vychádzal zo spoločného prototypu, z ktorého sa vyvinul aj [[Mikojan-Gurevič MiG-23|MiG-23]] a [[Mikojan-Gurevič MiG-27|MiG-27]]. Mal nahradiť zastarávajúce stroje [[Mikojan-Gurevič MiG-21|MiG-21]] a byť potenciálnym súperom strojov [[McDonnell Douglas F-15 Eagle|F-15]], [[General Dynamics F-16 Fighting Falcon|F-16]], [[McDonnell Douglas F/A-18 Hornet|F/A-18 Hornet]]. Nová požiadavka sovietskeho generálneho štábu na tzv. PFI (Perspektivnyj Frontovoj Istrebiteľ – perspektívnaperspektívny frontováfrontový stíhačkastíhač) z rokaroku [[1972]], vyžadovala potrebu dosahovať rýchlosť najmenej [[Machovo číslo|2 Machy]], dobrúdobré manévrovacie obratnosťschopnosti, veľký dolet, možnosť používať neupravené vzletové plochy a mohutnúsilnú výzbroj. Čoskoro sa začal vývoj v spolupráci s konkurenčnou kanceláriou [[Suchoj]] v Aerodynamickom inštitúte v Moskve. V priebehu krátkej časudoby sa však ukázalo, že stroj bude finančne nesmierne náročný na to, aby samohol dalbyť vyrábaťprodukovaný vo veľkých sériach tak, ako jeho predchodcovia. Preto bol projekt PFI rozdielny. Začalo sa pracovať na dvoch verziách ťažkej (z ktorej napokon vznikol [[Suchoj Su-27]]) a ľahkej (zodpovedajúci americkému [[General Dynamics F-16 Fighting Falcon|F-16]]), na ktorej pracovala kancelária MiG. Výsledný prototyp známy ako Výrobok 9 bol priamy predchodca MiGu-29. Práce na ňom sa začali v roku [[1974]], pod vedením šéfkonštruktéra [[Michail Romanovič Valdenberg|Michaila Romanoviča Valdenberga]]. VybratáZvolená konfigurácia nového MiGu bola na tietú časydobu typická a mala výrazné črty nedávnych britských a amerických projektov. Preto niektorí západní konštruktéri obvinili sovietske OKB z kopírovania. No skutočnosťSkutočnosť je však taká, že MiG-29 saje v detailoch veľmi odlišujeodlišný od konštrukcie súčasných západných stíhacích strojov. Jeho zrezané dvojitádvojité chvostováchvostové plochaplochy, doširoka sa zväčšujúca nábehová hrana koreňa krídla a trupu podieľajúca sa na vytváraní výsledného [[vztlak]]u a široko rozstúpenýmirozostúpenými motormi sú do značnej miery unikátne. Leteckí konštruktéri na celom svete vychádzajú pri navrhovaní svojich lietadiel z podobných požiadaviek a často ich aj riešia podobným spôsobom, lebopretože dané riešenie často býva najlepšie alebo dokonca jediné možné.

** [[Vojenské vzdušné sily ZSSR]] používali prvé MiGy-29 od roku [[1983]]. Na západe sa MiG-29 prvýkrát predstavil [[2. júl]]a [[1986]] vo [[Fínsko|Fínsku]]. O dva roky neskôr, v septembri 1988, sa ukázali na leteckom dni vo Farnborough v Anglicku. Nasledujúci rok sa lietadlá počas letu predviedli na parížskom aerosalóne, kde sa počas prvého víkendu show zúčastnili nehody bez obetí na životoch. Parížsky aerosalón bol len druhou akciou sovietskych stíhačiek na medzinárodnej leteckej šou od roku [[1930]]. Západní pozorovatelia boli ohromení jeho zdanlivými schopnosťami a výnimočnú hybnosťou. Po rozpade Sovietskeho zväzu väčšina MiGov-29 vstúpila do služby vu [[Vojenské vzdušné sily Ruskej federácie|ruskomruského vojenskom letectveletectva]].

=== MiG-2929A Fulcrum-A ===

Konštrukčnou kanceláriou označovaný ako "Izdelije 9-12", je lietadlo stavané v niekoľkých sériách. Postupne saboli na stroji uskutočňovalirealizované úpravy vyplývajúce zoz skúsenostípoznatkov z prevádzky a z vývojových prác. HlavnýHlavným rozdielrozdielom oproti pôvodným typom bolo použitie vystreľovacieho sedadla K-36DM a s tým súvisiaca zmena krytu kabíny. Zväčšila sa aj plocha smerových kormidiel. Na začiatku prechodov krídel pribudli výmetnice klamných cieľov BVP-30-26M. Deflektor a odvetrávacievetracie štrbiny v priestore kanónu saboli postupne menené v priebehu výroby menilisérie. V dôsledku zníženia kvality sériovej výrobyprodukcie saboli niektoré súčasti trupu, vyrábané najskôr z [[Uhlíkové vlákno|uhlíkových vlákien]], priu ďalších sériáchsérií nahradilinahradené kovovými. Menila sa samozrejme aj avionika a v súvislosti s modernizáciou systémov, a pri niektorých exportných verziách sabola v avionike použilapoužitá základňasúčiastková súčiastokzákladňa budúceho používateľa. Stroje napre vývozexport do štátov [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]] niesli označenie 9-12A, do ostatných krajín 9-12B. Motory [[Klimov RD-33|RD-33]], ktoré nazo začiatku vykazovali nedostatočnú životnosť, saboli postupne zlepšovalivylepšované a hodnotyparametre životnosti sa zlepšovali.

Lietadlá boli vybavené systémom zameriavania a vedenia paľby SUV, ktorý sa skladá z pulzového [[radar|dopplerovského rádiolokátora]] N-019 (S-29 Topaz, exportné označenie N-019E Rubín) spriahnutého s laserovým diaľkomerom a infračerveným zameriavačom KOLS a prilbovým značkovačom cieľa. Palubný počítač spracúvaspracováva súbor vstupných údajovdát z týchto prístrojov a priebežne vyhodnocuje a zobrazuje patričnépríslušné údaje pre pilota.

Výzbroj tvorí jednohlavňový kanón GŠ-30-1 (9A4071K) kalibrakalibru {{mm|30|m}} so zásobou 150 nábojov. Na šesť závesníkov pod krídlami je možné zavesiť kombinácie PLRS stredného doletu [[R-27 (raketa vzduch-vzduch)|R-27R]] (AA-10 Alamo) s rádiolokačným navádzaním alebo [[R-27 (raketa vzduch-vzduch)|R-27T]] s infračerveným navádzaním (iba na vnútorné závesníky) a PLRS krátkeho doletu [[R-60 (raketa vzduch-vzduch)|R-60]] alebo [[R-60 (protilietadlová strela)|R-60M]] (AA-8 Aphid), resp. [[R-73 (raketa vzduch-vzduch)|R-73]] (AA-11 Archer), obidve s infračerveným navádzaním. Pre útoky na pozemné ciele môžu lietadlá niesť bomby do hmotnosti {{kg|500}}, napalmové bomby ZB-500, kontajnery submunície KMGU-2, raketnice B-8M, UB-16, UB-32 pre neriadené rakety, protizemné strely S-24B alebo kanónové puzdrá UPK-23, všetko do hmotnosti {{kg|3000}}. Na vnútorné závesníky posledných sériových lietadiel je možné zavesiť prídavné nádrže na 1 150 litrov paliva. Medzi motorové gondoly je možné zavesiť prídavnú nádrž na 1 520 litrov paliva.

Konštrukčnou kanceláriou označovaný ako "Izdelije 9-51", je dvojmiestny cvične-bojový variant MiGu-29, určený ku zdokonaľovacím letom. Prototyp tejto verzie prvýkrát vzlietol [[29. apríla]] [[1981]] pilotovaný [[Alexander Vasilievič Fedotov|A. Fedotovom]]. Táto verzia je o {{mm|100|m}} dlhšia než jednomiestna verzia, priestor inštruktora je umiestnený za pôvodnou kabínou pilota a zasahuje do priestoru, kde majú jednomiestne stroje umiestnené palivové nádrže (preto má dvojmiestna verzia nižšiu zásobu paliva). Pretože sedačka inštruktora len mierne prevyšuje prednú sedačku žiaka, je na vrchole jednodielneho dozadu odklopujúceho sa krytu kabíny umiestnený sklopný periskop používaný pri štarte, pristávaní a počas rolovania. Obidve sedadlá sú typu K-36DM. Inštruktor má možnosť zo svojho priestoru modelovať prácu zbraňových systémov vrátane rádiolokátora a simulovať niektoré poruchyzávady, predný pilotný priestor je prakticky zhodný s jednomiestnym lietadlom MiG-29. Z hmotnostných dôvodov bol z prístrojového vybavenia vypustený rádiolokátor, pričom ostatné časti systému SUV ostali zachované. Okrem striel [[R-27 (protilietadlová strela)|R-27]] môže lietadlo niesť na šiestich závesníkoch celé spektrum výzbroje ako jeho jednomiestny variant.

* '''MiG-29KU''' – cvičná verzia MiGu-29K s upravenýmmodifikovaným nosom, pridaním oddelenejoddeleného kabínykokpitu pre inštruktora dopredu a vzadu s normálnounormálnym kabínoukokpitom; zrušené (teoreticky možno obnovené).

* '''MiG-29AS''' – Slovenskom zlepšenávylepšená verzia MiGu-29A (zlepšenávylepšená avionika).

* '''MiG-29UBS''' – Slovenskom zlepšenávylepšená verzia MiGu-29UB (zlepšenávylepšená avionika).

* '''MiG-29UB29B''' – dvojsedadlová verzia; detaily neznáme.

* '''MiG-29UBT''' – dvojsedadlová útočná (bojová) verzia napre špeciálne operácie.

* '''MiG-29N''' – exportná verzia pre Malajziu, podobápodobná sa na verziuverzii MiG-29SD, ale optimalizovaná napre protivzdušnúvzdušnú obranu, pridaný systém dopĺňaniadoplňovania paliva započas letu, zlepšenévylepšené komunikačné vybavenie, navigačné systémy a motory.

* '''MiG-29OVT''' – verzia s vektorovanímvektorovým ťahuťahom (ľudia si ju často mýlia s MiGom-35 alebo MiGom-MFI (MiG- 1.42/1.44)).

* '''[[MiG-35]]''' – zlepšenývylepšený MiG-29M2, zameranýzameraná primárne na exportný trh (často sa mýlimýlená s MiGom-29OVT alebo MiGom-MFI (MiG- 1.42/1.44)).

== Špecifikácie (MiG-2929A „Fulcrum -A“) ==

* '''OsádkaPosádka:''' 1

* '''Dĺžka:''' {{m|17.3237|m}}

* '''Normálna vzletováVzletová hmotnosť:''' {{kg|1536015240}}

* '''Dostup:''' {{m|1850018013|m}}

* 1× kanón GŠ-30-1 kalibrakalibru {{mm|30|m}} so zásobou 150 striel.

* až do {{kg|3500}} výzbroje – na troch závesníkoch pod každým krídlom samožno dajúumiestniť zavesiťnajrôznejšie rozličné druhyvarianty riadených striel vzduch-vzduch, napríklad: [[R-27 (raketa vzduch-vzduch)|R-27R/T27]], [[R-73 (raketa vzduch-vzduch)|R-73]], [[R-60 (raketa vzduch-vzduch)|R-60MK]], takrovnako isto ajako niekoľko laserom navádzaných rakiet vzduch-zem alebo konvenčných bômb. Verzie dodávané krajinám bývalej [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]] boli prispôsobené naniesť nosenieaj jadrovejatómové bombyzbrane.