Mikojan-Gurevič MiG-29: Rozdiel medzi revíziami

'''Mikojan-Gurevič MiG-29''' ({{V jazyku|rus|Микоян и Гуревич МиГ-29}}; [[Air Standardization Coordinating Committee|v kóde NATO]]: "'''Fulcrum'''") je [[Machovo číslo|nadzvukovýnadzvuková]], frontovýfrontová [[stíhacie lietadlo|stíhačstíhačka]] 4. generácie [[Sovietsky zväz|sovietskej]] výroby, primárne určený kna ničeniu vzdušných cieľov a kna vybojovaniuvybojovanie nadvlády vo vzdušnom priestorevzduchu v pásme frontu a v blízkom okolí za všetkých poveternostných podmienok, vo dne aj v noci. Sekundárne je určený kna ochraneobranu bodových vzdušných a pozemných objektov a dôležitých strategických centier.

Lietadlo MiG-29 má ako prvé z konštrukčnej kancelárie Mikojan-Gurevič implementovanú koncepciu plynulého prechodu trup–krídlo. Táto koncepcia bola vyvinutá vzhľadom na vysoké požiadavky na letové vlastnosti a manévrovateľnosťobratnosť stroja.

MiG-29 bol vyvinutý na začiatku 70. rokov 20. storočia v konštrukčnej kancelárii inžiniera Mikojana pod vedením [[Rostislav Apollosovič Beľakov|Rostislava Apollosoviča Beľakova]]. Spočiatku projekt prebiehal z vlastnej iniciatívy konštrukčnej kancelárie a až neskôr nadviazal na štátom zadanú súťaž. Vychádzal zo spoločného prototypu, z ktorého sa vyvinul aj [[Mikojan-Gurevič MiG-23|MiG-23]] a [[Mikojan-Gurevič MiG-27|MiG-27]]. Mal nahradiť zastarávajúce stroje [[Mikojan-Gurevič MiG-21|MiG-21]] a byť potenciálnym súperom strojov [[McDonnell Douglas F-15 Eagle|F-15]], [[General Dynamics F-16 Fighting Falcon|F-16]], [[McDonnell Douglas F/A-18 Hornet|F/A-18 Hornet]]. Nová požiadavka sovietskeho generálneho štábu na tzv. PFI (Perspektivnyj Frontovoj Istrebiteľ – perspektívnyperspektívna frontovýfrontová stíhačstíhačka) z rokuroka [[1972]], vyžadovala potrebu dosahovať rýchlosť najmenej [[Machovo číslo|2 Machy]], dobré manévrovaciedobrú schopnostiobratnosť, veľký dolet, možnosť používať neupravené vzletové plochy a silnúmohutnú výzbroj. Čoskoro sa začal vývoj v spolupráci s konkurenčnou kanceláriou [[Suchoj]] v Aerodynamickom inštitúte v Moskve. V priebehu krátkej dobyčasu sa však ukázalo, že stroj bude finančne nesmierne náročný na to, aby moholsa byťdal produkovanývyrábať vo veľkých sériach tak, ako jeho predchodcovia. Preto bol projekt PFI rozdielny. Začalo sa pracovať na dvoch verziách ťažkej (z ktorej napokon vznikol [[Suchoj Su-27]]) a ľahkej (zodpovedajúci americkému [[General Dynamics F-16 Fighting Falcon|F-16]]), na ktorej pracovala kancelária MiG. Výsledný prototyp známy ako Výrobok 9 bol priamy predchodca MiGu-29. Práce na ňom sa začali v roku [[1974]], pod vedením šéfkonštruktéra [[Michail Romanovič Valdenberg|Michaila Romanoviča Valdenberga]]. ZvolenáVybratá konfigurácia nového MiGu bola na tútie dobučasy typická a mala výrazné črty nedávnych britských a amerických projektov. Preto niektorí západní konštruktéri obvinili sovietske OKB z kopírovania. SkutočnosťNo jeskutočnosť všakje taká, že MiG-29 jesa v detailoch veľmi odlišnýodlišuje od konštrukcie súčasných západných stíhacích strojov. Jeho zrezané dvojitédvojitá chvostovéchvostová plochyplocha, doširoka sa zväčšujúca nábehová hrana koreňa krídla a trupu podieľajúca sa na vytváraní výsledného [[vztlak]]u a široko rozostúpenýmirozstúpenými motormi sú do značnej miery unikátne. Leteckí konštruktéri na celom svete vychádzajú pri navrhovaní svojich lietadiel z podobných požiadaviek a často ich aj riešia podobným spôsobom, pretoželebo dané riešenie často býva najlepšie alebo dokonca jediné možné.

** [[Vojenské vzdušné sily ZSSR]] používali prvé MiGy-29 od roku [[1983]]. Na západe sa MiG-29 prvýkrát predstavil [[2. júl]]a [[1986]] vo [[Fínsko|Fínsku]]. O dva roky neskôr, v septembri 1988, sa ukázali na leteckom dni vo Farnborough v Anglicku. Nasledujúci rok sa lietadlá počas letu predviedli na parížskom aerosalóne, kde sa počas prvého víkendu show zúčastnili nehody bez obetí na životoch. Parížsky aerosalón bol len druhou akciou sovietskych stíhačiek na medzinárodnej leteckej šou od roku [[1930]]. Západní pozorovatelia boli ohromení jeho zdanlivými schopnosťami a výnimočnú hybnosťou. Po rozpade Sovietskeho zväzu väčšina MiGov-29 vstúpila do služby uv [[Vojenské vzdušné sily Ruskej federácie|ruskéhoruskom letectvavojenskom letectve]].

=== MiG-29A29 Fulcrum-A ===

Konštrukčnou kanceláriou označovaný ako "Izdelije 9-12", je lietadlo stavané v niekoľkých sériách. Postupne bolisa na stroji realizovanéuskutočňovali úpravy vyplývajúce zzo poznatkovskúseností z prevádzky a z vývojových prác. HlavnýmHlavný rozdielomrozdiel oproti pôvodným typom bolo použitie vystreľovacieho sedadla K-36DM a s tým súvisiaca zmena krytu kabíny. Zväčšila sa aj plocha smerových kormidiel. Na začiatku prechodov krídel pribudli výmetnice klamných cieľov BVP-30-26M. Deflektor a vetracieodvetrávacie štrbiny v priestore kanónu bolisa postupne menené v priebehu sérievýroby menili. V dôsledku zníženia kvality sériovej produkcievýroby bolisa niektoré súčasti trupu, vyrábané najskôr z [[Uhlíkové vlákno|uhlíkových vlákien]], upri ďalších sériísériách nahradenénahradili kovovými. Menila sa samozrejme aj avionika a v súvislosti s modernizáciou systémov, a pri niektorých exportných verziách bolasa v avionike použitá súčiastkovápoužila základňa súčiastok budúceho používateľa. Stroje prena exportvývoz do štátov [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]] niesli označenie 9-12A, do ostatných krajín 9-12B. Motory [[Klimov RD-33|RD-33]], ktoré zona začiatku vykazovali nedostatočnú životnosť, bolisa postupne vylepšovanézlepšovali a parametrehodnoty životnosti sa zlepšovali.

Lietadlá boli vybavené systémom zameriavania a vedenia paľby SUV, ktorý sa skladá z pulzového [[radar|dopplerovského rádiolokátora]] N-019 (S-29 Topaz, exportné označenie N-019E Rubín) spriahnutého s laserovým diaľkomerom a infračerveným zameriavačom KOLS a prilbovým značkovačom cieľa. Palubný počítač spracovávaspracúva súbor vstupných dátúdajov z týchto prístrojov a priebežne vyhodnocuje a zobrazuje príslušnépatričné údaje pre pilota.

Výzbroj tvorí jednohlavňový kanón GŠ-30-1 (9A4071K) kalibrukalibra {{mm|30|m}} so zásobou 150 nábojov. Na šesť závesníkov pod krídlami je možné zavesiť kombinácie PLRS stredného doletu [[R-27 (raketa vzduch-vzduch)|R-27R]] (AA-10 Alamo) s rádiolokačným navádzaním alebo [[R-27 (raketa vzduch-vzduch)|R-27T]] s infračerveným navádzaním (iba na vnútorné závesníky) a PLRS krátkeho doletu [[R-60 (raketa vzduch-vzduch)|R-60]] alebo [[R-60 (protilietadlová strela)|R-60M]] (AA-8 Aphid), resp. [[R-73 (raketa vzduch-vzduch)|R-73]] (AA-11 Archer), obidve s infračerveným navádzaním. Pre útoky na pozemné ciele môžu lietadlá niesť bomby do hmotnosti {{kg|500}}, napalmové bomby ZB-500, kontajnery submunície KMGU-2, raketnice B-8M, UB-16, UB-32 pre neriadené rakety, protizemné strely S-24B alebo kanónové puzdrá UPK-23, všetko do hmotnosti {{kg|3000}}. Na vnútorné závesníky posledných sériových lietadiel je možné zavesiť prídavné nádrže na 1 150 litrov paliva. Medzi motorové gondoly je možné zavesiť prídavnú nádrž na 1 520 litrov paliva.

Konštrukčnou kanceláriou označovaný ako "Izdelije 9-51", je dvojmiestny cvične-bojový variant MiGu-29, určený ku zdokonaľovacím letom. Prototyp tejto verzie prvýkrát vzlietol [[29. apríla]] [[1981]] pilotovaný [[Alexander Vasilievič Fedotov|A. Fedotovom]]. Táto verzia je o {{mm|100|m}} dlhšia než jednomiestna verzia, priestor inštruktora je umiestnený za pôvodnou kabínou pilota a zasahuje do priestoru, kde majú jednomiestne stroje umiestnené palivové nádrže (preto má dvojmiestna verzia nižšiu zásobu paliva). Pretože sedačka inštruktora len mierne prevyšuje prednú sedačku žiaka, je na vrchole jednodielneho dozadu odklopujúceho sa krytu kabíny umiestnený sklopný periskop používaný pri štarte, pristávaní a počas rolovania. Obidve sedadlá sú typu K-36DM. Inštruktor má možnosť zo svojho priestoru modelovať prácu zbraňových systémov vrátane rádiolokátora a simulovať niektoré závadyporuchy, predný pilotný priestor je prakticky zhodný s jednomiestnym lietadlom MiG-29. Z hmotnostných dôvodov bol z prístrojového vybavenia vypustený rádiolokátor, pričom ostatné časti systému SUV ostali zachované. Okrem striel [[R-27 (protilietadlová strela)|R-27]] môže lietadlo niesť na šiestich závesníkoch celé spektrum výzbroje ako jeho jednomiestny variant.

* '''MiG-29KU''' – cvičná verzia MiGu-29K s modifikovanýmupraveným nosom, pridaním oddelenéhooddelenej kokpitu prekabíny inštruktora dopredu a vzadu s normálnymnormálnou kokpitomkabínou; zrušené (teoreticky možno obnovené).

* '''MiG-29AS''' – Slovenskom vylepšenázlepšená verzia MiGu-29A (vylepšenázlepšená avionika).

* '''MiG-29UBS''' – Slovenskom vylepšenázlepšená verzia MiGu-29UB (vylepšenázlepšená avionika).

* '''MiG-29B29UB''' – dvojsedadlová verzia; detaily neznáme.

* '''MiG-29UBT''' – dvojsedadlová útočná (bojová) verzia prena špeciálne operácie.

* '''MiG-29N''' – exportná verzia pre Malajziu, podobnápodobá verziisa na verziu MiG-29SD, ale optimalizovaná prena vzdušnúprotivzdušnú obranu, pridaný systém doplňovaniadopĺňania paliva počasza letu, vylepšenézlepšené komunikačné vybavenie, navigačné systémy a motory.

* '''MiG-29OVT''' – verzia s vektorovýmvektorovaním ťahomťahu (ľudia si ju často mýlia s MiGom-35 alebo MiGom-MFI (MiG- 1.42/1.44)).

* '''[[MiG-35]]''' – vylepšenýzlepšený MiG-29M2, zameranázameraný primárne na exportný trh (často mýlenása mýli s MiGom-29OVT alebo MiGom-MFI (MiG- 1.42/1.44)).

== Špecifikácie (MiG-29A29 „Fulcrum- A“) ==

* '''PosádkaOsádka:''' 1

* '''Dĺžka:''' {{m|17.3732|m}}

* '''VzletováNormálna vzletová hmotnosť:''' {{kg|1524015360}}

* '''Dostup:''' {{m|1801318500|m}}

* 1× kanón GŠ-30-1 kalibrukalibra {{mm|30|m}} so zásobou 150 striel.

* až do {{kg|3500}} výzbroje – na troch závesníkoch pod každým krídlom možnosa umiestniťdajú najrôznejšiezavesiť variantyrozličné druhy riadených striel vzduch-vzduch, napríklad: [[R-27 (raketa vzduch-vzduch)|R-2727R/T]], [[R-73 (raketa vzduch-vzduch)|R-73]], [[R-60 (raketa vzduch-vzduch)|R-60MK]], rovnakotak akoisto aj niekoľko laserom navádzaných rakiet vzduch-zem alebo konvenčných bômb. Verzie dodávané krajinám bývalej [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]] boli prispôsobené niesťna ajnosenie atómovéjadrovej zbranebomby.