Kognitívna veda: Rozdiel medzi revíziami

V kognitívnej vede sa postupom času etablovali viaceré ''kognitívne paradigmy'' (<ref>{{cite book |last=Vernon,|first=D. |year=2014) |title=Artificial Cognitive Systems: A Primer|publisher=MIT Press}} </ref><br/>. Symbolová paradigma chápe kognitívne procesy ako manipuláciu so symbolmi podobnú spracovaniu dát v počítači (Johnson-Laird, 1988). Konekcionistická paradigma sa inšpirovala štruktúrou a fungovaním mozgu a modeluje kognitívne procesy ako šírenie informácie sieťou navzájom poprepájaných výpočtových jednotiek–neurónov, a učenie ako zmenu parametrov prepojení medzi neurónmi (Rumelhart a McClelland, 1986). Paradigma dynamických systémov chápe kognitívne procesy nie ako pasívnu re-prezentáciu vonkajšieho sveta, ale kognitívny systém a jeho okolie opisuje ako štrukturálne previazané systémy navzájom sa ovplyvňujúce v čase (van Gelder a Port, 1995). Podobne enaktívny prístup zdôrazňuje koncept, že kognitívny systém a okolie neexistujú sami o sebe, ale že sa konštituujú navzájom, pričom kľúčovými pojmami sa stávajú autonómnosť, interakcia, stelesnenosť, vnorenosť v prostredí, a tiež emócie (Maturana a Varela, 1980).