|
'''Kognitívna veda''' (KV) sa zaoberá skúmaním ľudskej kognície (mysle), teda procesmi vnímania, myslenia, rozhodovania, učenia, konania, atď., a súvisiacimi otázkami, ako sú tieto procesy implementované v mozgu. Pre KV je charakteristická ''interdisciplinarita'', čiže kombinované využitie znalostí a metód skúmania z relevantných disciplín – psychológie, umelej inteligencie, neurovedy, jazykovedy, filozofie mysle, antropológie, a ďalších.
Základnými filozofickými otázkami KV sa zaoberali už antickí filozofi, no moderná kognitívna veda vznikla až v 50-tych rokoch 20. storočia v USA, keď bol skonštruovaný moderný digitálny počítač a nastal pokrok v oblastiach ako kognitívna psychológia, jazykoveda a umelá inteligencia (umelé neurónové siete), ktoré vyústili do tzv. ''kognitívnej revolúcie'' (.<ref>Miller, G. A. (2003). ''The cognitive revolution: a historical perspective''. Trends in Cognitive Sciences, 7: 141–144.</ref> Najdôležitejšou charakteristikou tejto revolúcie je, že hlavným predmetom vedeckého skúmania sa stáva samotná myseľ.
V kognitívnej vede sa postupom času etablovali viaceré ''kognitívne paradigmy''.<ref>Vernon D. (2014). ''Artificial Cognitive Systems: A Primer''. MIT Press.</ref> Symbolová paradigma chápe kognitívne procesy ako manipuláciu so symbolmi podobnú spracovaniu dát v počítači (.<ref>Johnson-Laird , P. (1988). ''The Computer and the Mind: An Introduction to Cognitive Science''. Cambridge, MA: Harvard University Press.</ref> Konekcionistická paradigma sa inšpirovala štruktúrou a fungovaním mozgu a modeluje kognitívne procesy ako šírenie informácie sieťou navzájom poprepájaných výpočtových jednotiek–neurónov, a učenie ako zmenu parametrov prepojení medzi neurónmi (.<ref>Rumelhart aD., McClelland , J. and the PDP research group (1986). ''Parallel Distributed Processing: Exploration in the Microstructure of Cognition'', Vol. 1. Cambridge, MA: MIT Press.</ref> Paradigma dynamických systémov chápe kognitívne procesy nie ako pasívnu re-prezentáciu vonkajšieho sveta, ale kognitívny systém a jeho okolie opisuje ako štrukturálne previazané systémy navzájom sa ovplyvňujúce v čase (van.<ref>Van Gelder aT., Port , R. (1995). It's about time: An overview of dynamical approaches to cognition. In: ''Mind as Motion: Explorations in the Dynamics of Cognition.'' Cambridge, MA: MIT Press, 11–44.</ref> Podobne enaktívny prístup zdôrazňuje koncept, že kognitívny systém a okolie neexistujú sami o sebe, ale že sa konštituujú navzájom, pričom kľúčovými pojmami sa stávajú autonómnosť, interakcia, stelesnenosť, vnorenosť v prostredí, a tiež emócie . (<ref>Maturana aH., Varela , F. (1980). Autopoiesis and Cognition: the Realization of the Living. In: R.S. Cohen and M.W. Wartofsky (Ed.), ''Boston Studies in the Philosophy of Science'', 42, Dordrecht: D. Reidel Publishing Co.</ref>▼
V kognitívnej vede sa postupom času etablovali viaceré ''kognitívne paradigmy''.<ref>{{cite book |last=Vernon|first=D. |year=2014 |title=Artificial Cognitive Systems: A Primer|publisher=MIT Press}} </ref><br/>
Centrálnou hypotézou v kognitívnej vede je (Thagard, 2005), že myseľ najlepšie pochopíme vtedy, ak ju budeme vnímať v podobe ''mentálnych reprezentácií a výpočtových procedúr'', ktoré na nich prebiehajú (existujú však rôzne názory na povahu týchto reprezentácií a procedúr, spojené s jednotlivými vyššie spomínanými paradigmami). <ref>Thagard P. (2005). ''Mind: Introduction to Cognitive Science'' (2nd ed.), Cambridge, MA: MIT Press.</ref>▼▲Symbolová paradigma chápe kognitívne procesy ako manipuláciu so symbolmi podobnú spracovaniu dát v počítači (Johnson-Laird, 1988). Konekcionistická paradigma sa inšpirovala štruktúrou a fungovaním mozgu a modeluje kognitívne procesy ako šírenie informácie sieťou navzájom poprepájaných výpočtových jednotiek–neurónov, a učenie ako zmenu parametrov prepojení medzi neurónmi (Rumelhart a McClelland, 1986). Paradigma dynamických systémov chápe kognitívne procesy nie ako pasívnu re-prezentáciu vonkajšieho sveta, ale kognitívny systém a jeho okolie opisuje ako štrukturálne previazané systémy navzájom sa ovplyvňujúce v čase (van Gelder a Port, 1995). Podobne enaktívny prístup zdôrazňuje koncept, že kognitívny systém a okolie neexistujú sami o sebe, ale že sa konštituujú navzájom, pričom kľúčovými pojmami sa stávajú autonómnosť, interakcia, stelesnenosť, vnorenosť v prostredí, a tiež emócie (Maturana a Varela, 1980).
Pokrok v zobrazovacích metódach mozgu umožňuje čoraz presnejšie určiť neurálne koreláty kognitívnych funkcií, napriek tomu starý filozofický problém vzťahu myseľ–telo ostáva otvorený. Skúmanie mysle prírodovednými metódami komplikuje skutočnosť, že kognícia zahrňuje ''subjektívnu skúsenosť'', ktorá je prístupná iba introspekciou, takže nie je splnená podmienka nezávislého pozorovateľa. Preto sa popri objektívnych exaktných metódach začínajú v kognitívnej vede štandardizovať aj fenomenologické prístupy, založené na perspektíve prvej osoby (.<ref>Schmicking aD., Gallagher , S. (ed.) (2010). ''Handbook of Phenomenology and Cognitive Science''. Springer.</ref>▼▲Centrálnou hypotézou v kognitívnej vede je (Thagard, 2005), že myseľ najlepšie pochopíme vtedy, ak ju budeme vnímať v podobe ''mentálnych reprezentácií a výpočtových procedúr'', ktoré na nich prebiehajú (existujú však rôzne názory na povahu týchto reprezentácií a procedúr, spojené s jednotlivými vyššie spomínanými paradigmami).
▲Pokrok v zobrazovacích metódach mozgu umožňuje čoraz presnejšie určiť neurálne koreláty kognitívnych funkcií, napriek tomu starý filozofický problém vzťahu myseľ–telo ostáva otvorený. Skúmanie mysle prírodovednými metódami komplikuje skutočnosť, že kognícia zahrňuje ''subjektívnu skúsenosť'', ktorá je prístupná iba introspekciou, takže nie je splnená podmienka nezávislého pozorovateľa. Preto sa popri objektívnych exaktných metódach začínajú v kognitívnej vede štandardizovať aj fenomenologické prístupy, založené na perspektíve prvej osoby (Schmicking a Gallagher, 2010).
V súčasnej dobe búrlivého rozvoja robotiky sa kognitívna veda stáva užitočnou aj pri návrhu ''umelých kognitívnych systémov'' (Vernon, 2014), o čom svedčí aj vznik európskej asociácie ([http://eucognition.org EUCog]).
== História kognitívnej vedy na Slovensku ==
Prvé dôležité aktivity v kognitívnovednom dianí u nás môžeme datovať do 70-tych rokov minulého storočia. V tom čase P. Fedor publikoval dva pozoruhodné články týkajúce sa návrhu umelej neurónovej siete, ktorá komponuje jednoduché melódie a vyhodnocuje ich „krásu“ (.<ref>Fedor aP., Majerník V. (1977;). FedorA neuron model as an universal element of self-learning networks for pattern recognition. ''Biological Cybernetics'', 26: 25–33.</ref><ref>Fedor P. (1977). Principles of the design of D-neuronal networks I. A neural model for pragmatic analysis of simple melodies. ''Biological Cybernetics'', 27: 129–146.</ref> Významnú úlohu zohrala aj štúdia [[Ladislav_Kováč_(biochemik)|L. Kováča]] o kognitívnej biológii.<ref>Kováč ([https://skL.wikipedia.org/wiki/Ladislav_Kováč_ (biochemik1986). Kováč]Úvod do kognitívnej biológie. ''Biologické listy'', 1986)53: 172–190.</ref> Na začiatku 90-tych rokov začal [https://sk.wikipedia.org/wiki/[Egon_Gál |E. Gál]] na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky (FMFI) Univerzity Komenského v Bratislave prvý prednáškový kurz o kognitívnych vedách. E. Gál a [https://sk[Jozef_Kelemen|J.wikipedia.org/wiki/Jozef_Kelemen Kelemen] (1992) zostavili antológiu významných štúdií z oblasti kognitívnych vied a filozofie mysle.<ref>Gál E., Kelemen J. (1994ed.) (1992). ''Myseľ, telo, stroj.'' Bradlo, Bratislava.</ref> J. Kelemen vydal knihu o umelej inteligencii v kontexte s kognitívnymi vedami.<ref>Kelemen J. (1994). ''Strojovia a agenty''. Archa, Bratislava.</ref>
V rokoch 1997–2001 prišli V. Kvasnička, E. Gál, [http://cogsci.fmph.uniba.sk/~benuskova Ľ. Beňušková] a J. Pospíchal s iniciatívou každoročne usporiadavať teoretické semináre Kognitívne vedy na (vtedajšej) Chemickej a potravinárskej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Na každom seminári vystúpilo vždy 12 pozvaných prednášajúcich z najrôznejších odborov, od molekulárnej biológie, cez základné kognitívne disciplíny až po psychiatriu. Semináre mali mimoriadne priaznivý ohlas, zúčastňovalo sa ich v priemere okolo sto účastníkov. Zhruba polovica až dve tretiny z nich boli študenti rôznych odborov z UK a STU.
== Referencie ==
{{reflist}}
*Fedor P., Majerník V. (1977). A neuron model as an universal element of self-learning networks for pattern recognition. ''Biological Cybernetics'', 26: 25–33.
*Fedor P. (1977). Principles of the design of D-neuronal networks I. A neural model for pragmatic analysis of simple melodies. ''Biological Cybernetics'', 27: 129–146.
*Gál E., Kelemen J. (ed.) (1992). ''Myseľ, telo, stroj.'' Bradlo, Bratislava.
*Johnson-Laird P. (1988). ''The Computer and the Mind: An Introduction to Cognitive Science''. Cambridge, MA: Harvard University Press.
*Kelemen J. (1994). ''Strojovia a agenty''. Archa, Bratislava.
*Kováč L. (1986). Úvod do kognitívnej biológie. ''Biologické listy'', 53: 172–190.
*Maturana H., Varela F. (1980). Autopoiesis and Cognition: the Realization of the Living. In: R.S. Cohen and M.W. Wartofsky (Ed.), ''Boston Studies in the Philosophy of Science'', 42, Dordecht: D. Reidel Publishing Co..
*Miller, G. A. (2003). ''The cognitive revolution: a historical perspective''. Trends in Cognitive Sciences, 7: 141–144.
*Rumelhart D., McClelland J. and the PDP research group (1986). ''Parallel Distributed Processing: Exploration in the Microstructure of Cognition'', Vol. 1. Cambridge, MA: MIT Press.
*Schmicking D., Gallagher S. (ed.) (2010). ''Handbook of Phenomenology and Cognitive Science''. Springer.
*Thagard P. (2005). ''Mind: Introduction to Cognitive Science'' (2nd ed.), Cambridge, MA: MIT Press.
*Van Gelder T., Port R. (1995). It's about time: An overview of dynamical approaches to cognition. In: ''Mind as Motion: Explorations in the Dynamics of Cognition.'' Cambridge, MA: MIT Press, 11–44.
*Vernon D. (2014). ''Artificial Cognitive Systems: A Primer''. MIT Press.
[[Kategória:Kognitívna veda| ]]
|
