Kognitívna veda: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 3:
Základnými filozofickými otázkami KV sa zaoberali už antickí filozofi, no moderná kognitívna veda vznikla až v 50-tych rokoch 20. storočia v USA, keď bol skonštruovaný moderný digitálny počítač a nastal pokrok v oblastiach ako kognitívna psychológia, jazykoveda a umelá inteligencia (umelé neurónové siete), ktoré vyústili do tzv. ''kognitívnej revolúcie''.<ref>Miller, G. A. (2003). ''The cognitive revolution: a historical perspective''. Trends in Cognitive Sciences, 7: 141–144.</ref> Najdôležitejšou charakteristikou tejto revolúcie je, že hlavným predmetom vedeckého skúmania sa stáva samotná myseľ.
V kognitívnej vede sa postupom času etablovali viaceré ''kognitívne paradigmy''.<ref name="vernon">Vernon D. (2014). ''Artificial Cognitive Systems: A Primer''. MIT Press.</ref> Symbolová paradigma chápe kognitívne procesy ako manipuláciu so symbolmi podobnú spracovaniu dát v počítači.<ref>Johnson-Laird P. (1988). ''The Computer and the Mind: An Introduction to Cognitive Science''. Cambridge, MA: Harvard University Press.</ref> Konekcionistická paradigma sa inšpirovala štruktúrou a fungovaním mozgu a modeluje kognitívne procesy ako šírenie informácie sieťou navzájom poprepájaných výpočtových jednotiek–neurónov, a učenie ako zmenu parametrov prepojení medzi neurónmi.<ref>Rumelhart D., McClelland J. and the PDP research group (1986). ''Parallel Distributed Processing: Exploration in the Microstructure of Cognition'', Vol. 1. Cambridge, MA: MIT Press.</ref> Paradigma dynamických systémov chápe kognitívne procesy nie ako pasívnu re-prezentáciu vonkajšieho sveta, ale kognitívny systém a jeho okolie opisuje ako štrukturálne previazané systémy navzájom sa ovplyvňujúce v čase.<ref>Van Gelder T., Port R. (1995). It's about time: An overview of dynamical approaches to cognition. In: ''Mind as Motion: Explorations in the Dynamics of Cognition.'' Cambridge, MA: MIT Press, 11–44.</ref> Podobne enaktívny prístup zdôrazňuje koncept, že kognitívny systém a okolie neexistujú sami o sebe, ale že sa konštituujú navzájom, pričom kľúčovými pojmami sa stávajú autonómnosť, interakcia, stelesnenosť, vnorenosť v prostredí, a tiež emócie. <ref>Maturana H., Varela F. (1980). Autopoiesis and Cognition: the Realization of the Living. In: R.S. Cohen and M.W. Wartofsky (Ed.), ''Boston Studies in the Philosophy of Science'', 42, Dordrecht: D. Reidel Publishing Co.</ref>
Centrálnou hypotézou v kognitívnej vede je, že myseľ najlepšie pochopíme vtedy, ak ju budeme vnímať v podobe ''mentálnych reprezentácií a výpočtových procedúr'', ktoré na nich prebiehajú (existujú však rôzne názory na povahu týchto reprezentácií a procedúr, spojené s jednotlivými vyššie spomínanými paradigmami).<ref>Thagard P. (2005). ''Mind: Introduction to Cognitive Science'' (2nd ed.), Cambridge, MA: MIT Press.</ref>
Riadok 9:
Pokrok v zobrazovacích metódach mozgu umožňuje čoraz presnejšie určiť neurálne koreláty kognitívnych funkcií, napriek tomu starý filozofický problém vzťahu myseľ–telo ostáva otvorený. Skúmanie mysle prírodovednými metódami komplikuje skutočnosť, že kognícia zahrňuje ''subjektívnu skúsenosť'', ktorá je prístupná iba introspekciou, takže nie je splnená podmienka nezávislého pozorovateľa. Preto sa popri objektívnych exaktných metódach začínajú v kognitívnej vede štandardizovať aj fenomenologické prístupy, založené na perspektíve prvej osoby.<ref>Schmicking D., Gallagher S. (ed.) (2010). ''Handbook of Phenomenology and Cognitive Science''. Springer.</ref>
V súčasnej dobe búrlivého rozvoja robotiky sa kognitívna veda stáva užitočnou aj pri návrhu ''umelých kognitívnych systémov''
== História kognitívnej vedy na Slovensku ==
| |||