Banská Štiavnica: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
úprava odsekov |
→Dejiny: pridanie medzery medzi dvoma slovami. |
||
Riadok 78:
Územie mesta bolo osídlené [[Kelti|Keltmi]] už v 3. – 2. storočí pred Kr., ktorí tu ťažili [[zlato]]. Z roku [[1156]] je najstaršia písomná zmienka o meste, ktoré sa spomína ako ''terra banensium'' – zem baníkov. V [[13. storočie|13. storočí]] do Banskej Štiavnice prišli osadníci z [[Tirolsko|Tirolska]] a [[Sasko|Saska]], z roku [[1217]] je prvý písomný dôkaz o ťažbe striebra na území mesta, roku [[1238]] dostalo mesto [[mestské privilégiá]] a z roku [[1275]] pochádza prvá listina opatrená mestskou pečaťou. V roku [[1442]] zažilo mesto plienenie a vraždenie vojskami [[Šimon Rozgoň|Šimona Rozgoňa]], roku [[1443]] postihlo mesto ničivé [[zemetrasenie]], po ktorom muselo byť mesto opäť vybudované. V [[16. storočie|16. storočí]] prebralo mesto do svojich rúk ťažbu na území Banskej Štiavnice, v rokoch [[1546]]{{--}}[[1559]] bol prestavaný farský kostol na dnešný [[Mestský hrad v Banskej Štiavnici|Starý zámok]], ktorý slúžil ako [[Turci|protiturecká pevnosť]], v rokoch [[1564]]{{--}}[[1571]] vybudovali Nový zámok ako protitureckú pevnosť. Roku [[1627]] bol v bani prvýkrát použitý [[pušný prach]] pri razení priekopu Daniel, v roku [[1681]] bola postavená [[Klopačka]] oznamujúca čas fárania. V roku [[1735]] bola v Banskej Štiavnici [[Samuel Mikovíni|Samuelom Mikovínim]] založená prvá banská škola v [[Uhorsko|Uhorsku]], roku [[1751]] bola dokončená [[Kalvária (Banská Štiavnica)|Kalvária]], výstavba ktorej bola inicovaná [[jezuiti|jezuitom]] [[František Perger|Františkom Pergerom]]. V tom istom roku mesto navštívil [[František I. Lotrinský]], manžel [[Mária Terézia|Márie Terézie]].
Roku [[1763]] v meste vznikla [[Banícka a lesnícka akadémia (Banská Štiavnica)|Vysoká banská škola]], v roku [[1770]] premenovaná na akadémiu, prvá banská škola v [[Európa|Európe]] a najstaršia technická škola na svete. Jej prvý profesor bol [[Mikuláš Jacquin]]. Roku [[1919]] bola presťahovaná do [[Maďarsko|maďarského]] mesta [[Šopron]]. <span>Koncom 18. storočia bola Štiavnica s poddanskými dedinami s viac ako 20 000 obyvateľmi druhým najväčším sídlom na Slovensku tesne za Bratislavou.</span><ref>[[Slovensko|Mária Kohútová: Štatistiky obyvateľstva v Uhorsku v 18. storočí, Historický ústav SAV]]</ref> Koncom [[18. storočie|18. storočia]] bola [[Samuel Mikovíni|Samuelom Mikovínim]], [[Matej Kornel Hell|Matejom Kornelom Hellom]] a [[Jozef Karol Hell|Jozefom Karlom Hellom]] vybudovaná sústava tajchov. V roku [[1870]] mesto získalo [[municipálne právo]], čím sa vyňalo spod [[župa|župy]] a bolo podriadené ministerstvu vnútra. <span>V [[10. august|auguste]] [[1873]] bola sprevádzkovaná </span>[[úzkorozchodná železnica]]<span> z Hronskej Dúbravy ako prvá</span><ref>[[Baníctvo|Bahnstrecke Hronská Dúbrava–Banská Štiavnica, wikipedia.de]]
</ref><span> úzkorozchodná nekonská/parná železnica vo vtedajšom Uhorsku, ktorá je v súčasnosti známa ako [[Železničná trať Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica|Trať mládeže]].</span> V roku [[1878]] bola dokončená [[dedičná štôlňa|voznická dedičná štôlňa]], ktorej dĺžka je okolo {{km|16|m}} a slúžila na odvodňovanie baní. V júni roku [[1919]] do mesta prišla [[Maďarská červená armáda]], v rokoch [[1923]]{{--}}[[1960]] malo mesto štatút okresného mesta, tento štatút mu bol obnovený roku [[1996]]. [[28. október|28. októbra]] [[1948]] bola do prevádzky uvedená železničná trať do mesta, [[11. december|11. decembra]] [[1993]] bolo mesto zapísané na [[Svetové dedičstvo UNESCO|Zoznam svetového dedičstva UNESCO]], roku [[2001]] bola po meste pomenovaná [[planétka]] [[22185 Štiavnica|(22185) Štiavnica]]. Počas Salamandrových dní v rokoch [[2002]] a [[2006]] navštívili mesto prezidenti [[Rudolf Schuster]] a [[Ivan Gašparovič]].
| |||