Kognitívna veda: Rozdiel medzi revíziami

'''Kognitívna veda''' (KV) sa zaoberá skúmaním ľudskej kognície (mysle), teda procesmiprocesov vnímania, myslenia, rozhodovania, učenia, konania, atď., a súvisiacimi otázkami, napríklad tým, ako sú tieto procesy implementované v mozgu. Pre KV je charakteristická ''interdisciplinarita'', čiže kombinované využitie znalostí a metód skúmania z relevantných disciplín – psychológie, umelej inteligencie, neurovedy, jazykovedy, filozofie mysle, antropológie, a ďalších.

Základnými filozofickými otázkami KV sa zaoberali už antickí filozofi, no moderná kognitívna veda vznikla až v 50-tych rokoch 20. storočia v USA, keď bol skonštruovaný moderný digitálny počítač a nastaldošlo pokrokk vrozvoju oblastiachkognitívnej ako kognitívna psychológiapsychológie, jazykovedajazykovedy a umeláumelej inteligenciainteligencie (umelé neurónové siete), ktoréčo vyústilivyústilo do tzv. ''kognitívnej revolúcie''.<ref>Miller, G. A. (2003). ''The cognitive revolution: a historical perspective''. Trends in Cognitive Sciences, 7: 141–144.</ref> Najdôležitejšou charakteristikou tejto revolúcie je, že hlavným predmetom vedeckého skúmania sa stáva samotná myseľ.

V kognitívnej vede sa postupom času etablovali viaceré ''kognitívne paradigmy''.<ref name="vernon">Vernon D. (2014). ''Artificial Cognitive Systems: A Primer''. MIT Press.</ref> Symbolová paradigma chápe kognitívne procesy ako manipuláciu so symbolmi podobnú spracovaniu dát v počítači.<ref>Johnson-Laird P. (1988). ''The Computer and the Mind: An Introduction to Cognitive Science''. Cambridge, MA: Harvard University Press.</ref> Konekcionistická paradigma sa inšpirovala štruktúrou a fungovaním mozgu a modeluje kognitívne procesy modeluje ako šírenie informácie sieťou navzájom poprepájaných výpočtových jednotiek–neurónovjednotiek – neurónov, a učenie ako zmenu parametrov prepojení medzi neurónmi.<ref>Rumelhart D., McClelland J. and the PDP research group (1986). ''Parallel Distributed Processing: Exploration in the Microstructure of Cognition'', Vol. 1. Cambridge, MA: MIT Press.</ref> Paradigma dynamických systémov chápenechápe kognitívne procesy nie ako pasívnu re-prezentáciu vonkajšieho sveta, ale kognitívny systém a jeho okolie opisuje ako štrukturálne previazané systémy navzájom sa ovplyvňujúce v čase.<ref>Van Gelder T., Port R. (1995). It's about time: An overview of dynamical approaches to cognition. In: ''Mind as Motion: Explorations in the Dynamics of Cognition.'' Cambridge, MA: MIT Press, 11–44.</ref> Podobne ''enaktívny prístup'' zdôrazňuje koncept, že kognitívny systém a okolie neexistujú sami o sebe, ale žekonštituujú sa konštituujú navzájom, pričom kľúčovými pojmami sa stávajú autonómnosť, interakcia, stelesnenosť, vnorenosť v prostredí, a tiež emócie. <ref>Maturana H., Varela F. (1980). Autopoiesis and Cognition: the Realization of the Living. In: R.S. Cohen anda M.W. Wartofsky (Ed.), ''Boston Studies in the Philosophy of Science'', 42, Dordrecht: D. Reidel Publishing Co.</ref>

Centrálnou hypotézou v kognitívnej vedevedy je, že myseľ najlepšie pochopíme vtedy, ak ju budeme vnímať v podobe ''mentálnych reprezentácií a výpočtových procedúr'', ktoré na nich prebiehajú (existujú však rôzne názory na povahu týchto reprezentácií a procedúr však existujú rôzne názory, spojené s jednotlivými vyššie spomínanýmispomenutými paradigmami).<ref>Thagard P. (2005). ''Mind: Introduction to Cognitive Science'' (2nd ed.), Cambridge, MA: MIT Press.</ref>

Pokrok v zobrazovacích metódach mozgu síce umožňuje čoraz presnejšie určiť neurálne koreláty kognitívnych funkcií, napriek tomu starý filozofický problém vzťahu myseľ–telomedzi mysľou a telom ostáva otvorený. Skúmanie mysle prírodovednými metódami komplikuje skutočnosť, že kognícia zahrňuje ''subjektívnu skúsenosť'', ktorá je prístupnáprístupnú iba introspekciou, takže nie je splnená podmienka nezávislého pozorovateľa. Preto sa popri objektívnych exaktných metódach začínajú v kognitívnej vede štandardizovať aj fenomenologické prístupy, založené na perspektíve prvej osoby.<ref>Schmicking D., Gallagher S. (ed.) (2010). ''Handbook of Phenomenology and Cognitive Science''. Springer.</ref>

Prvé dôležité aktivity v kognitívnovednomoblasti dianíkognitívnej vedy u nás môžeme datovať do 70-tych rokov minulého storočia. V tom čase P. Fedor publikoval dva pozoruhodné články týkajúce sa návrhu umelej neurónovej siete, ktorá komponujekomponujúcej jednoduché melódie a vyhodnocujevyhodnocujúcej ich „krásu“.<ref>Fedor P., Majerník V. (1977). A neuron model as an universal element of self-learning networks for pattern recognition. ''Biological Cybernetics'', 26: 25–33.</ref><ref>Fedor P. (1977). Principles of the design of D-neuronal networks I. A neural model for pragmatic analysis of simple melodies. ''Biological Cybernetics'', 27: 129–146.</ref> Významnú úlohu zohrala aj štúdia [[Ladislav_Kováč_(biochemik)|L. Kováča]] o kognitívnej biológii.<ref>Kováč L. (1986). Úvod do kognitívnej biológie. ''Biologické listy'', 53: 172–190.</ref> Na začiatku 90-tych rokov začalmal [[Egon_Gál|E. Gál]] na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky (FMFI) Univerzity Komenského v Bratislave prvý prednáškový kurz o kognitívnych vedách. E. Gál a [[Jozef_Kelemen|J. Kelemen] (1992) zostavili antológiu významných štúdií z oblasti kognitívnych vied a filozofie mysle.<ref>Gál E., Kelemen J. (ed.) (1992). ''Myseľ, telo, stroj.'' Bradlo, Bratislava.</ref> J. Kelemen vydal knihu o umelej inteligencii v kontexte s kognitívnymi vedami.<ref>Kelemen J. (1994). ''Strojovia a agenty''. Archa, Bratislava.</ref>

V rokoch 1997–20011997 – 2001 prišli V. Kvasnička, E. Gál, [http://cogsci.fmph.uniba.sk/~benuskova Ľ. Beňušková] a J. Pospíchal s iniciatívou každoročne usporiadavaťusporadúvať teoretické semináre Kognitívne vedy na (vtedajšej) Chemickej a potravinárskej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Na každom seminári vystúpilo vždy 12 pozvaných prednášajúcich z najrôznejších odborov, od molekulárnej biológie, cez základné kognitívne disciplíny až po psychiatriu. Semináre mali mimoriadne priaznivý ohlas, zúčastňovalo sa ich v priemere okolo sto účastníkov. Zhruba polovica až dve tretiny z nich boli študenti rôznych odborov z UK a STU. v Bratislave.

J. Kelemen, V. Kvasnička a J. Pospíchal usporiadali v marci 2001 v Smoleniciach česko-slovenský seminár o kognícii a umelom živote, na ktoromktorého sa stretlizúčastnili pracovníci z rôznych odborov, od filozofie až po umelú inteligenciu, a prezentovali na ňom svoje výsledky.

S týmito aktivitami bola v rokoch 2000 – 2005 úzko prepojená, a paralelne na ne nadväzovala v rokoch 2000--2005 celouniverzitná prednáška Kognitívne vedy na FMFI UK (jej iniciátoriiniciátormi a organizátoriorganizátormi boli [http://dai.fmph.uniba.sk/w/Jan%20Rybar/en?setlang=en J. Rybár], Ľ. Beňušková, V. Kvasnička, [http://cogsci.fmph.uniba.sk/~farkas I. Farkaš] a [http://cogsci.fmph.uniba.sk/~takac M. Takáč]). V rámci tohto kurzu prednášali odborníci z UK, Slovenskej technickeja univerzitySTU v Bratislave, Technickej univerzity v Košiciach, SAV, ako aj hostia a zo zahraničia, P. Gärdenfors (Lund University), I. M. Havel (Univerzita Karlova), W. F. G. Haselager (Nijmegen University), W. van Heuven (Nijmegen University), M. Kovačević (Univerzita v Zahrebe), O. Markić (Univerzita v Ľubľane), L. Ropolyi (ELTE Budapešť) a ďalší.

Prvé desaťročie nového tisícročia už môžeme označiť za obdobie etablovania kognitívnej vedy na Slovensku a v okolitých krajinách. Svedčia o tom početné aktivity. Na ilustráciu uveďme aspoň tie najdôležitejšie: (1) Zo seminára o Kognícii a umelom živote sa stala pravidelná každoročná česko-slovenská konferencia. (2) V roku 2005 bolo založené Stredoeurópske konzorcium pre kognitívnu vedu, s čím súvisí aj zavedenie spoločného interdisciplinárneho magisterského študijného programu [http://meicogsci.eu/ MEi:CogSci] (Middle European Interdisciplinary Master programme in Cognitive Science). (3) V tomto období boli vydanéVyšli ďalšie interdisciplinárne publikácie, obyčajnena ktorých sa akozvyčajne dielopodieľali viacerýchviacerí autorovautori.

*Rybár J., Kvasnička V., Farkaš I. (ed.) (2052005). ''Jazyk a kognícia''. Kalligram, Bratislava.

* Magisterský program [http://www.portalvs.sk/sk/studijny-program/kognitivna-veda Kognitívna veda] beží na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, v rámci konzorcia stredoeurópskych univerzít, [http://meicogsci.eu/ MEi:CogSci]. Program je akreditovaný od roku 2005, najprv ako medziodborový – umelá inteligencia (na FMFI UK) a psychológia (na FSEV UK), a od roku 2012 v rovnomennom odbore kognitívna veda na FMFI UK, kde je zabezpečovaný [http://cogsci.fmph.uniba.sk/ Centrom pre kognitívnu vedu]. Súčasťou kurikula tohto programu je aktívna účasť študentov na každoročnej medzinárodnej konferencii. MiestoKonferencie konferenciesa rotujekoná popostupne na jednotlivých univerzitách, ktoré sú členmi konzorcia.

* v Českej republike existuje [http://www.cognitivescience.cz/ Společnost pro kognitivní vědu a filosofii] v Českej republike

* v Bratislave bola v roku 2015 založená [http://cogsci.fmph.uniba.sk/sskv Slovenská spoločnosť pre kognitívnu vedu] založená v roku 2015 v Bratislave.

Dr. Peter Fedor (1947–1990) položil na Slovensku základy interdisciplinárneho výskumu, ktorý spája koncepty a metódy matematiky, fyziky, chémie, biológie a informatiky, a ktorý sleduje exaktné vysvetlenie biologických funkcií, od úrovne nukleových kyselín a membrán po úroveň ľudského mozgu. Dr. Fedor je vzorom nielen všestranne vzdelaného vedca, ale aj človeka pevného charakteru, morálnych zásad a intelektuála so širokým vzdelaním, od prírodných vied po vedy kultúrneo kultúre, humanistikuhumanitné disciplíny a umenie. Zasluhuje si, aby sa na jeho meno v slovenskej vede nezabudlo. [http://www.naturaoz.org/FondPetraFedora.html Cena Petra Fedora] sa udeľuje mladým ľuďom, ktorí sú aktívni v interdisciplinárnom výskume v smeroch rozvíjaných touto osobnosťou, a dosahujú pritom vynikajúce výsledky.