Kognitívna veda: Rozdiel medzi revíziami

Základnými filozofickými otázkami KV sa zaoberali už antickí filozofi, no moderná kognitívna veda vznikla až v 50-tych rokoch 20. storočia v USA, keď bol skonštruovaný moderný digitálny počítač a došlo k rozvoju kognitívnej psychológie, jazykovedy a umelej inteligencie (umelé neurónové siete), čo vyústilo do tzv. ''kognitívnej revolúcie''.<ref>Miller, G. A. (2003). ''The cognitive revolution: a historical perspective''. ''Trends in Cognitive Sciences,'' 7: 141–144.</ref> Najdôležitejšou charakteristikou tejto revolúcie je, že hlavným predmetom vedeckého skúmania sa stáva samotná myseľ.

V kognitívnej vede sa postupom času etablovali viaceré ''kognitívne paradigmy''.<ref name="vernon">Vernon D. (2014). ''Artificial Cognitive Systems: A Primer''. MIT Press.</ref> Symbolová paradigma chápe kognitívne procesy ako manipuláciu so symbolmi podobnú spracovaniu dát v počítači.<ref>Johnson-Laird P. (1988). ''The Computer and the Mind: An Introduction to Cognitive Science''. Cambridge, MA: Harvard University Press.</ref> Konekcionistická paradigma sa inšpirovala štruktúrou a fungovaním mozgu a kognitívne procesy modeluje ako šírenie informácie sieťou navzájom poprepájaných výpočtových jednotiek – neurónov, a učenie ako zmenu parametrov prepojení medzi neurónmi.<ref>Rumelhart D., McClelland J. and the PDP research group (1986). ''Parallel Distributed Processing: Exploration in the Microstructure of Cognition'', Vol. 1. Cambridge, MA: MIT Press.</ref> Paradigma dynamických systémov nechápe kognitívne procesy ako pasívnu re-prezentáciu vonkajšieho sveta, ale kognitívny systém a jeho okolie opisuje ako štrukturálne previazané systémy navzájom sa ovplyvňujúce v čase.<ref>Van Gelder T., Port R. (1995). It's about time: An overview of dynamical approaches to cognition. In: ''Mind as Motion: Explorations in the Dynamics of Cognition.'' Cambridge, MA: MIT Press, 11–44.</ref> Podobne ''enaktívny prístup'' zdôrazňuje konceptmyšlienku, že kognitívny systém a okolie neexistujú sami o sebe, ale konštituujú sa navzájom, pričom kľúčovými pojmami sa stávajú autonómnosť, interakcia, stelesnenosť, vnorenosť v prostredí a tiež emócie. <ref>Maturana H., Varela F. (1980). Autopoiesis and Cognition: the Realization of the Living. In: R.S. Cohen a M.W. Wartofsky (Ed.), ''Boston Studies in the Philosophy of Science'', 42, Dordrecht: D. Reidel Publishing Co.</ref>

Prvé dôležité aktivity v oblasti kognitívnej vedy u nás môžeme datovať do 70-tych rokov minulého storočia. V tom čase P. Fedor publikoval dva pozoruhodné články týkajúce sa návrhu umelej neurónovej siete komponujúcej jednoduché melódie a vyhodnocujúcej ich „krásu“.<ref>Fedor P., Majerník V. (1977). A neuron model as an universal element of self-learning networks for pattern recognition. ''Biological Cybernetics'', 26: 25–33.</ref><ref>Fedor P. (1977). Principles of the design of D-neuronal networks I. A neural model for pragmatic analysis of simple melodies. ''Biological Cybernetics'', 27: 129–146.</ref> Významnú úlohu zohrala aj štúdia [[Ladislav_Kováč_(biochemik)|L. Kováča]] o kognitívnej biológii.<ref>Kováč L. (1986). Úvod do kognitívnej biológie. ''Biologické listy'', 53: 172–190.</ref> Na začiatku 90-tych rokov mal [[Egon_Gál|E. Gál]] na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky (FMFI) Univerzity Komenského v Bratislave prvý prednáškový kurz o kognitívnych vedách. E. Gál a [[Jozef_Kelemen|J. Kelemen] (1992)] zostavili antológiu významných štúdií z oblasti kognitívnych vied a filozofie mysle.<ref>Gál E., Kelemen J. (ed.) (1992). ''Myseľ, telo, stroj.'' Bradlo, Bratislava.</ref> J. Kelemen vydal knihu o umelej inteligencii v kontexte s kognitívnymi vedami.<ref>Kelemen J. (1994). ''Strojovia a agenty''. Archa, Bratislava.</ref>

*Démuth A. (2009). ''Poznanie, vedenie alebo interpretácia''. Vydavateľstvo Schola Philosophica, Pusté Úľany.

*Kanovský M. (2011). ''Kognitívna antropológia I, II''. Slovenská asociácia sociálnych antropológov, Bratislava.

* Magisterský program [http://www.portalvs.sk/sk/studijny-program/kognitivna-veda Kognitívna veda] na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, v rámci konzorcia stredoeurópskych univerzít, [http://meicogsci.eu/ MEi:CogSci]. Program je akreditovaný od roku 2005, najprv ako medziodborový – umelá inteligencia (na FMFI UK) a psychológia (na FSEV UK), a od roku 2012 v rovnomennom odbore kognitívna veda na FMFI UK, zabezpečovaný [http://cogsci.fmph.uniba.sk/ Centrom pre kognitívnu vedu]. Súčasťou tohto programu je aktívna účasť študentov na každoročnej medzinárodnej konferencii. KonferencieKonferencia sa koná postupne na jednotlivých univerzitách, ktoré sú členmi konzorcia.