Otvoriť hlavné menu

Zmeny

doplnenie
}}</ref>
 
Z údajov odvysielaných sondou New Horizons sa ďalej zistilo, že opar atmosféry siaha do výšky skoro 130 km<ref name="astro.cz" /> – 160 km,<ref name="kosmonautix" /> čo je 5-krát viac než sa očakávalo. Pozorovanie založené na zmenách signálu prijatého zo Zeme zároveň ukázali, že tlak na Plute je asi o polovicu nižší oproti meraniam na základe zákrytov hviezd zo Zeme. Tieto niekoľko rokov staré merania ukazovali atmosférický tlak okolo 20 [[mikrobar]]ov, ale údaje vypočítané na základe meraní sondy New Horizons hovoria maximálne o 10 mikrobaroch.<ref name="kosmonautix" /><ref name="astro.cz" /> Ide o 10 000-násobne nižší tlak, než na na zemskom povrchu pri hladine mora.<ref name="Kozmos2015" /> Je možné, že za posledné dva roky, ktoré uplynuli medzi poslednými pozemskými meraniami a preletom sondy New Horizons, začal prevažovať efekt rastúcej vzdialenosti trpasličej planéty od Slnka a tlak s postupným zamŕzaním atmosféry skutočne klesá. Na niektorých snímkach atmosféry sa našli útvary pripomínajúce malé, izolované oblaky.<ref name="kozmos2017" /> Závery sa však budú naďalej upresňovať, ako [[riadiace stredisko]] prijíma a spracováva údaje zo sondy.<ref name="astro.cz" />
 
Atmosféra Pluta je taká riedka, že z povrchu nie je vôbec vidieť.<ref name="kosmonautix">{{Cite web
Okrem zmrznutých uloženín metánu, ktoré spôsobujú ružovkastú farbu telesa,<ref name="Rekordy" /> bolo veľké množstvo metánového ľadu bolo objavené aj v polárnych oblastiach. Táto ľadová oblasť je podľa infračerveného mapovania sondou hrubšia ako sa predpokladalo.<ref name="Kozmos2015" />
 
Povrchové útvary začali byť pomenovávané až keď sa k trpasličej planéte priblížila sonda New Horizons a priniesla neporovnateľne podrobnejšie snímky, než aké sa kedy dali získať. Už pred najväčším priblížením sondy k Plutu bola na jej snímkach zreteľná svetlá oblasť v tvare srdca, ktorú pomenovali po objaviteľovi Pluta ''Tombaugh Regio''. Oblasť pravdepodobne vznikla pred miliardami rokov nárazom veľkého telesa, napríklad obrovskej kométy. Postupne bola zanesená dusíkom, ktorý sa do nej dostával vo forme padajúceho snehu.<ref name="Sputnik" /> Z okraja tejto oblasti prišla jedna z prvých podrobných snímok, na ktorej sa ukázalo geologicky mladé, niekoľko kilometrov vysoké pohorie. Mladý vek tejto oblasti odborníci usúdili na základe toho, že na detailnej snímke neboli nijaké impaktné krátery.<ref name="astro.cz" /> Začiatok tvorby skúmaných hôr sa odhaduje na 100 miliónov rokov dozadu a za ich pôvod sa považuje [[vrásnenie]] podpovrchových ľadov.<ref name="Kozmos2015" /> ''Tombaugh Regio'' leží na opačnej strane Pluta, než z ktorej vidieť mesiac Cháron, a predpokladá sa, že Cháron hmotnostne vyvažuje.<ref name="Sputnik" />
 
Z geologického hľadiska je povrch Pluta veľmi rôznorodý a pestrý. Niektoré útvary na snímkach prijatých z New Horizons v septembri 2015 pripomínajú [[duna|duny]]. Takéto útvary vedci na Plute neočakávali, pretože duny na planétach sú vytvárané [[vietor|vetrom]] a atmosféra Pluta sa považovala za príliš riedku na to, aby jej prúdenie dokázalo duny vytvoriť. Podľa Williama B. Miniikona z Washington Univerzity v St. Louis tieto útvary vytvorila buď hustejšia atmosféra v minulosti Pluta, alebo zatiaľ neznáme pochody.<ref name="kosmonautix2">{{Cite web
| miesto =
| jazyk = angličtina
}}</ref> Počas preletu sonda vykonala viac ako 400 vedeckých pozorovaní.<ref name="kozmos2017" >{{Citácia periodika
}}</ref> New Horizons okolo Pluta len preletela, nepristala na ňom, ani nevstúpila na jeho obežnú dráhu, a je na únikovej dráhe preč zo slnečnej sústavy. Množstvo údajov o sústave Pluta, ktoré počas preletu zozbierala, bolo také veľké, že - aj vzhľadom na svoju veľkú vzdialenosť od Zeme - ich posielala pracovníkom na zemi po dobu dlhšiu než rok.<ref name="Sputnik" />
| priezvisko = Svoreň
| meno = Ján
| titul = New Horizons/Pluto - RTG žiarenie i možný podpovrchový oceán
| periodikum = Kozmos
| odkaz na periodikum = KOZMOS (časopis)
| rok = 2017
| mesiac =
| ročník = 48
| číslo = 1
| strany = 3-6
}}
}}</ref> New Horizons okolo Pluta len preletela, nepristala na ňom, ani nevstúpila na jeho obežnú dráhu, a je na únikovej dráhe preč zo slnečnej sústavy. Množstvo údajov o sústave Pluta, ktoré počas preletu zozbierala, dosiahlo 50 gigabajtov. Sonda ich uložila do palubnej pamäte a len postupne vysielala na Zem. Množstvo informácií bolo také veľké, že - aj vzhľadom na svoju veľkú vzdialenosť od Zeme - ich posielala pracovníkom na zemiZemi po dobu dlhšiu než rok15 mesiacov.<ref name="Sputnik" /><ref name="kozmos2017" />
 
Žiadna ďalšia misia k Plutu nebola vyslaná, ani sa neplánuje.
12 014

úprav