Kéfisodotos Mladší: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Luppus (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
typografia
Riadok 4:
Kéfisodotos bol syn slávneho [[Atény|aténskeho]] sochárskeho majstra [[Praxiteles (sochár)|Praxitela]]. Volal sa po svojom starom otcovi a bol už štvrtým sochárom v rodine. So svojim otcom a bratom [[Timarchos (syn Praxitela)|Timarchom]] pracovali prevažne na [[Staroveké Grécko|gréckej]] pevnine, ale prijímali objednávky i inde (na ostrovoch i v [[Malá Ázia|Malej Ázii]]).<ref name="Práxitelés, 401">{{Citácia knihy|autor=Lesley Adkins & Roy A. Adkins|titul=Starověké Řecko|isbn=978-80-7391-580-3|miesto=Praha|vydavateľ=Slovart|rok=2011|strany=401}}</ref>
 
Aj keď zdedil po otcovi veľké umelecké nadanie, nezaraďujú ho k najslávnejším sochárom. Zo zachovaných diel sa mu pripisuje Faniciulla alebo Dievčina z Anzia, objavená v rujináchruinách jednej z víl rímskeho cisára [[Nero|Nera]]. Datujú ju do druhej polovice 3. stor. pred Kr. a patrí k vzácnym [[Helenizmus|hellenistickýmhelenistickým]] originálom objavených na pôde [[Taliansko|Talianska]].<ref name="Dejiny umenia 2, 136">{{Citácia knihy | autor = [[José Pijoan]] | titul = Dejiny umenia 2 | id = 61-377-82 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Tatran | rok = 1982| strany = 136}}</ref> Toto dielo je zbavené klasických konvencií a svedčí o novej estetike, odlišnej od [[Feidias|Feidiovej]], ktorý sa zameral hlavne na dosiahnutie ideálnej ľudskej podoby.<ref name="Dejiny umenia 2, 132"/>
| id = 61-377-82 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Tatran | rok = 1982| strany = 136}}</ref> Toto dielo je zbavené klasických konvencií a svedčí o novej estetike, odlišnej od [[Feidias|Feidiovej]], ktorý sa zameral hlavne na dosiahnutie ideálnej ľudskej podoby.<ref name="Dejiny umenia 2, 132"/>
 
O sochárskych dielach Kéfisodota (už nezachovaných) nám podávajú svedectvá starovekí autori a [[Epigrafika|epigrafické]] nálezy na podstavcoch. [[Staroveký Rím|Rímsky]] spisovateľ [[Plínius Starší|Plínius]] o jeho dielach uvádza: „''Od neho je všeobecne známe obdivuhodné súsošie v [[Pergamon|Pergame]], kde prsty zápasníkov, vtlačené do tela, sú také prirodzené, že celkom potláčajú u pozorovateľa predstavu mramoru. V Ríme je možné od neho vidieť [[Léto|Latonu]] vo svätyni na [[Sedem pahorkov Ríma|Palatíne]], [[Afrodita|Venušu]] v pomníkoch [[Gaius Asinius Pollio|Pollia Asinia]] a medzi stĺporadím Octavie (Porticus Octaviae) v chráme bohyne [[Juno (bohyňa)|Juno]] [[Asklépios|Aesculapa]] a [[Artemis (bohyňa)|Dianu]].''“<ref name="Plínius Starší, 292">{{Citácia knihy | autor = [[Plínius Starší]] | titul = Kapitoly o přírode | id = 25-006-74 | miesto = Praha | vydavateľ = Svoboda | rok = 1974| strany = 292}}</ref> Staroveký cestovateľ [[Pausanias (geograf)|Pausanias]] na svojich cestách po Grécku videl spoločné diela synov Praxitela, a to v aténskom chráme boha [[Ares (boh)|Area]] sochu bohyne vojny [[Enyo (bohyňa)|Enyo]]<ref name="Pausanias, str. 37">{{Citácia knihy|autor=[[Pausanias (geograf)|Pausanias]]|titul=Pausaniás, cesta po Řecku I.|id= 25-039-73|miesto=Praha|vydavateľ=nakladatelství Svoboda|rok=1974|strany=37}}</ref> a oltár v [[Boiótia|boiótskych]] [[Téby (Bojócia)|Tébach]], na pôvodnom mieste ''Kadmovho paláca'' (na námestí [[Akropola (starogrécke návršie)|akropole]]), najpozoruhodnejšej tébskej pamiatky.<ref name="Pausanias, str. 204">{{Citácia knihy|autor=[[Pausanias (geograf)|Pausanias]]|titul=Pausaniás, cesta po Řecku II.|id= 25-027-74|miesto=Praha|vydavateľ=nakladatelství Svoboda|rok=1974|strany=204}}</ref>
[[Pausanias (geograf)|Pausanias]]|titul=Pausaniás, cesta po Řecku I.|id= 25-039-73|miesto=Praha|vydavateľ=nakladatelství Svoboda|rok=1974|strany=37}}</ref> a oltár v [[Boiótia|boiótskych]] [[Téby (Bojócia)|Tébach]], na pôvodnom mieste ''Kadmovho paláca'' (na námestí [[Akropola (starogrécke návršie)|akropole]]), najpozoruhodnejšej tébskej pamiatky.<ref name="Pausanias, str. 204">{{Citácia knihy|autor=
[[Pausanias (geograf)|Pausanias]]|titul=Pausaniás, cesta po Řecku II.|id= 25-027-74|miesto=Praha|vydavateľ=nakladatelství Svoboda|rok=1974|strany=204}}</ref>
 
Medzi stratené diela bratov patrí socha aténskeho dramatika [[Menandros (dramatik)|Menadra]], ktorej podstavec s nápisom objavili v [[Atika (kraj)|Atike]].<ref name="IG II² 3777">[[Inscriptiones Graecae]], ''IG II² 3777'' [http://epigraphy.packhum.org/text/6061]</ref> Niektoré repliky (aj fresky, Menandrova freska z vily v [[Pompeje|Pompejách]]) tejto sochy sa zachovali. Menander sedí pohodlne na stoličke, hlavu má vztýčenú a v tvári má výraz svetaskúseného muža.<ref name="The Fragments of Attic Comedy, 535">[https://books.google.sk/books?id=q8sUAAAAIAAJ&pg=PA535&dq=Cephisodotus+Younger+Menander&hl=sk&sa=X&ved=0ahUKEwic-auT6eLRAhUhMJoKHQ5bC1oQ6AEIHDAA#v=onepage&q=Cephisodotus%20Younger%20Menander&f=false, Menander, John Maxwell Edmonds, ''The Fragments of Attic Comedy'', str. 535]</ref> V Atike bol objavený aj podstavec s nápisom pôvodne nimi zhotovenej sochy ich strýka Theoxenida.<ref name="IG II² 3876">[[Inscriptiones Graecae]], ''IG II² 3876'' [http://epigraphy.packhum.org/text/6159?&bookid=5&location=7]</ref>
 
== Referencie a bibliografia ==