|
|poznámka =
}}
'''Prostredný hrot''' ({{vjz|pol|''Pośrednia Grań''}}, {{vjz|deu|''Mittelgrat''}}, {{vjz|hun|''Középorom''}}) je najvyšší vrchol rázsochy a jeden z najkrajších vrchov v [[Vysoké Tatry (pohorie)|Tatrách]]. Je najvyšší v ''[[Prostredný hrebeň|Prostrednom hrebeni]]'' medzi [[Malá Studená dolina|Malou]] a [[Veľká Studená dolina|Veľkou Studenou dolinou]].<ref name="Bohuš">{{Citácia knihy| priezvisko = Bohuš| meno = Ivan | odkaz na autora = Ivan Bohuš | titul = Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier| vydanie = 1| vydavateľ = ŠL TANAPu| miesto = Tatranská Lomnica| rok = 1996| isbn = 80-967522-7-8| kapitola = | strany = 457 | jazyk = }}</ref>
== Názov ==
V latinskej listine z roku [[1412]], ktorá ustaľuje hranice [[Matejovce (Poprad)|matejovských]] lesov, sa spomína názov Kalberk, neskôr v nemčine Kahlberg (holý vrch). Dnešný názov vyplýva z polohy štítu v hrebeni uprostred Studených dolín. Prvý ho použil pruský cestovateľ Albert Sydow, ktorý ho nazval Mittel Grat. Grat znamená hrebeň. Teda nazval ho [[Prostredný hrebeň]]. Maďari sa pokúsili o objasnenie názvu. Dr. Dezső v ročenke [[Uhorský karpatský spolok|Uhorského karpatského spolku]] z roku [[1876]] nazval celý hrebeň „prostredným hrebeňom“ - Kőzépgerincz a najvyšší vrchol „vežou prostredného hrebeňa“ Kőzépgerincztorony. [[Edmund Viliam Téry|Edmund Téry]] prebral to isté pomenovanie pre [[Prostredný hrebeň]], ale Prostredný hrot nazval Kőzéporom. Tento termín natrvalo prešiel do pomenovania štítu v maďarčine. Podobné riešenie navrhol K. Kolbenheyer (1884) aj v nemeckom názvosloví, ale jeho diferenciácia medzi pojmami Mittelgrat pre hrebeň a Mittelgratturm pre najvyšší vrchol sa neujala. V slovenčine sa sporadicky objavujú názvy Stredohrot alebo Stredný hrot.<ref name="Bohuš" /> <ref name="Tatranské štíty">{{Citácia knihy| priezvisko = Bohuš| meno = Ivan | odkaz na autora = Ivan Bohuš | titul = Tatranské štíty a ľudia| vydanie = 1| vydavateľ =IaB | miesto = Tatranská Lomnica| rok = 2012| isbn = 978-80-969017-9-1 | kapitola = | strany = 159| jazyk = }}</ref>
== Charakteristika ==
[[Prostredný hrebeň]] sa oddeľuje z hlavného hrebeňa v [[Široká veža|Širokej veži]]. V tomto hrebeni leží aj turistom dobre známe [[Priečne sedlo]]. Prostredný hrot je od [[Žltá veža|Žltej veže]] oddelený [[Sedlo za Prostredným|Sedlom za Prostredným]]. Má nižší severozápadný vrchol [[Malý hrot]]. Na juhovýchode hrebeň klesá na [[Sedlo pred Prostredným]]. [[Malý hrot]] má v juhozápadnej stene (nad Veľkou Studenou dolinou) výrazné platne, hladké, kolmé, miestami až previsnuté. Do [[Veľká Studená dolina|Veľkej Studenej doliny]] spadá Prostredný hrot {{m|750|m}} vysokými nepriehľadnými strminami a trávnatými plošinkami. Z [[Malá Studená dolina|Malej Studenej doliny]] vidno dve steny. Severnú, vysokú {{m|450m450|m}} , pretína ju, v spojnici [[Žltá lávka|Žlté lávky]] a Štrbiny za Žltou stenou, [[Dubkeho lávka]]. Pred {{m|250|m}} vysokú severovýchodnú stenu vystupuje samostatný vrchol [[Žltá stena|Žltej steny]] a vľavo od nej je Malá Žltá stena, ktorá poskytuje množstvo zaujímavých horolezeckých trás.<ref name="Bohuš" /><ref name=" Tatranské štíty " />
== Diretissima ==
V roku [[1986]] sa zrútila vežička vo východnej stene a skalná lavína spadla až na frekventovaný turistický chodník vedúci na [[Téryho chata|Téryho chatu]]. Viedla cez ňu slávna diretissima severovýchodnou stenou, ktorú ako prví preliezli v roku [[1962]] [[Ivan Bajo]], [[Zdeňěk Kysilka]], [[Silvia Hnátková - Kysilková]]. Vežička sa časom začala odkláňať a výstup cez ňu bol z roka na rok ťažší. Nakoniec podľahla gravitácii. Diretissimu už nikto nezopakuje. <ref name=" Tatranské štíty " />
== Výstupy ==
* [[1953]] - Prvovýstup cez pravé rebro, [[František Kele|F. Kele st. a ml.]], IV.
* [[1962]] - Prvovýstup Cesta cez platne, [[Pavel Pochylý|P. Pochylý]] a P. Ballay, V+ A2.
* [[1962]] - Prvovýstup „Cez zárezzárez“,“ F. Skopík, O. Vitek, VI A2.
K najťažším patrí cesta Koršala – Šedivý, dnes VII+/VIII-.<ref> {{Citácia knihy| priezvisko = Orolin| meno = Michal | odkaz na autora = Michal Orolin | titul = Strmé cesty k Himalájam| vydanie = 1| vydavateľ = Šport| miesto = Bratislava| rok = 1980| id = 77-059-80 13-33 | kapitola = | strany = 193| jazyk = }}</ref><ref> {{Citácia knihy| priezvisko = Kroutil| meno = František | odkaz na autora = | titul = ''Vysoké Tatry pro horolezce, 2. diel| vydanie = | vydavateľ = Olympia | miesto = | rok = 1977| isbn | kapitola = | strany =| jazyk = }}</ref> ▼
K najťažším patrí cesta Koršala – Šedivý, dnes VII+/VIII-.
▲<ref> {{Citácia knihy| priezvisko = Orolin| meno = Michal | odkaz na autora = Michal Orolin | titul = Strmé cesty k Himalájam| vydanie = 1| vydavateľ = Šport| miesto = Bratislava| rok = 1980| id = 77-059-80 13-33 | kapitola = | strany = 193| jazyk = }}</ref><ref> {{Citácia knihy| priezvisko = Kroutil| meno = František | odkaz na autora = | titul = ''Vysoké Tatry pro horolezce, 2. diel| vydanie = | vydavateľ = Olympia | miesto = | rok = 1977| isbn | kapitola = | strany =| jazyk = }}</ref>
== Turistika ==
Štít pôsobí neprístupne, ale s horským vodcom naň môže vystúpiť aj skúsený vysokohorský turista. K hlavným problémom výstupov patrí expozícia v oblasti vrcholových hrebeňov a orientačná náročnosť.
== Referencie ==
== Galéria==
<gallery>
Obrázok: Mala Studena dolina.jpg|Vľavo Prostredný hrot, uprostred vzadu [[Ľadový štít|Ľadové štíty]].
Obrázok: Mała zimna woda.JPG|Prostredný hrot.
Obrázok: Tatry Mala Studena 29122005 midi.jpg|Prostredný hrot v zime.
Obrázok: Vareškové pleso.jpg|Pohľad od [[Vareškové pleso|Vareškového plesa]], vľavo [[Žltá veža]] a dvojvrchol Malý – Prostredný hrot.
Obrázok: Veľká Studená dolina valley.JPG|Skupina Prostredného hrotu z [[Veľká Studená dolina|Veľkej Studenej doliny]].
Obrázok: Veľká Studená dolina - panorama.jpg|Panoráma [[Veľká Studená dolina|Veľkej Studenej doliny]], v popredí [[Strelecká veža]], vpravo skupina Prostredného hrotu.
</gallery>
| 