Jean-Marie Le Clézio: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Auto-épreuve (diskusia | príspevky)
menšie opravy
Auto-épreuve (diskusia | príspevky)
úpravy
Riadok 38:
Le Cléziov otec pochádzal z [[Veľká Británia|Veľkej Británie]] a matka z [[Francúzsko|Francúzska]]. Obaja však mali [[Bretónsko (región)|bretónsky]] pôvod. Detstvo prežil striedavo v [[Nigéria|Nigérii]], [[Francúzsko|Francúzsku]] a [[Británia|Británii]]. Jeho literárny debut sa datuje do roku [[1948]], keď ako osemročný napísal knižku o mori.
 
Niekoľko rokov strávil v [[Londýn]]e a [[Bristol (mesto v Anglicku)|Bristol]]e, presťahoval sa do [[Spojené štáty|Spojených štátov]], aby tam pracoval ako učiteľ. Počas roka [[1967]] slúžil vo francúzskej armáde v [[Thajsko|Thajsku]], ale bol rýchlo premiestnenýprevelený do Mexika za to, že protestoval proti detskej [[Prostitúcia|prostitúcii]]. Koniec povinnej vojenskej služby strávil v [[Mexiko|Mexiku]].
 
V roku [[1963]] debutoval románom „Le Procès-verbal“, za ktorý dostal [[Renaudotova cena|Renaudotovu cenu]]. Počas svojho celého života veľa cestoval ([[Nigéria]], [[Thajsko]], [[Mexiko]], [[Austrália]]) a dlhodobo býval medzi indiánmi v [[Panama (štát)|Paname]] a [[Guatemala (štát)|Guatemale]], kde načerpal námety pre romány a knihy esejí. Od roku [[1990]] žije so svojou marockou manželkou striedavo v [[Albuquerque]] v [[Nové Mexiko|Novom Mexiku]], na ostrove [[Maurícius|Mauritius]] a tiež na juhu Francúzska vo svojom rodisku v [[Nice]]. Vyučoval na univerzitách v [[Bangkok]]u, [[Boston (Massachusetts)|Bostone]] a [[Mexiko (mesto)|Mexiku]].
Riadok 59:
Od konca 60. rokov získali Le Cléziove diela osobnejší tón, sú menej poznačené formalizmom, napriek tomu neoslabujú myšlienkovú revoltu. V jeho publikáciách prevláda téma objavovania iného a nepoznaného, záujem o ekológiu (Terra Amata, Le Livre des fuites, La Guerre). Stále väčší vplyv na jeho tvorbu majú jeho cesty do zahraničia, hlavne pobyt medzi Indiánmi v [[Mexiko|Mexiku]] (próza „Les Géants“ ).
 
Jeho eseje zobrazujú meditatívne blúznenienapredovanie podnietené kultúrou Indiánov kmeňa Embera, čo smeruje k [[Panteizmus|panteizmu]] (L’Extase matérielle), indiánskou spoločnosťou, snovými predstavami a drogovými experimentami ( Mydriase, Haï ) a tiež neustále prítomnú tému hľadania úniku zo súčasnej západnej urbánnejmestskej spoločnosti. Jeho úvahy sú podmienené aj inými vplyvmi. Autor uvádza ako svoju inšpiráciu básnikov [[John Keats|Johna Keatsa]] a [[W. H. Auden]]a.
 
Priznáva aj silný vplyv [[J. D. Salinger|J. D. Salingera]], ktorého čítal najviac zo všetkých autorov, [[William Faulkner|Williama Faulknera]] a [[Ernest Hemingway|Ernesta Hemingway]]a. Od prvého prevzal tému rozporu medzi jednotlivcom a spoločnosťou, od druhého lyriku a vnútorný monológ a prúd vedomia a od tretieho prejav a vystupovanie autora-cestovateľa. Zároveň sa dáva ovplyvňovať [[Comte de Lautréamont|Lautréamontovým]] mysticizmom, o ktorom napísal niekoľkodizertačnú článkovprácu a jednuniekoľko knihučlánkov, a niektorými postojmi a metódami Henriho Michauxa (nenávisť voči spoločnosti, drogy ako nástroj na rozširovanie vedomia), ktorému venoval jednu svoju štúdiudiplomovú prácu.
 
Dal sa ovplyvniť aj prejavmi duchovného rozporu Antonina Artauda, ktorého vníma ako ''predchodcu toho sna o novej zemi, kde je všetko možné, návratuo návrate ku koreňom vedy a poznania, (…) tohoto sna, zmesiktorý je zmesou násilia a mysticizmu.'' Skrátka, Le Clézio sa nám javí ako nenásytný autorčitateľ prahnúci po objavovaní a odhaľovaní, čo dokazuje písaním predhovorov pre najrozmanitejších autorov rozličného pôvodu: [[Margaret Mitchellová]], [[Lao-Še|Lao Še]], [[Thomas Mofolo]], [[Vidiadhar Surajprasad Naipaul|V.S. Naipaul]] a ďalší.
 
Jeho literárny vývoj vedie k tvorbe fiktívnych románov inšpirovaných putovaním, snívaním a meditáciami, čo nachádza pozitívny ohlas u čitateľov, počnúc „Mondo et autres histoires" z roku 1978“1978 a najmä „Le Désert“ z roku 1980. Od tej doby je Le Clézio charakterizovaný ako nezaraditeľný a pokračuje v skúmaní tém nepoznaného v „Le Chercher d’or“, „Onitsha“ alebo „Poisson d’or“.
 
==Polemika==