Klokoč: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d wikilinky |
editácia informácii o obci Klokoč Značky: možný vandalizmus možný spam vizuálny editor |
||
Riadok 1:
[[Súbor:Stará zvonička - panoramio.jpg|náhľad|'''Najstaršia zachovaná stavba v obci''']]
* obec [[Klokoč (okres Detva)|Klokoč]] sa nachádza na strednom Slovensku v [[Klokoč (okres Detva)|(okres Detva)]]
http://www.klokoc.sk/
Obec Klokoč sa nachádza v okrese Detva a leží na severných stráňach vulkanického pohoria Javorie. Jej osady – lazy sú zväčša pričupené na úpätí vrchov Vlčia jama a Ostrôžka, tie najnižšie položené zaberajú najjužnejší výbežok Slatinskej kotliny.
Obec Klokoč obci sa nachádza Múzeum v starej škole, ktoré vás vráti v čase [http://www.klokoc.sk/mvsts.html (múzeum)] [https://www.facebook.com/pg/obec.klokoc/photos/?tab=album&album_id=1191692150886508 facebook]
'''''zemepisné súradnice'''''
Stred obce (osada Dedina) má tieto zemepisné súradnice:
19 stupňov 20ʹ30ʺ východnej zemepisnej dĺžky
48 stupňov 30ʹ15ʺ severnej zemepisnej šírky
'''''nadmorská výška'''''
Nadmorská výška osád je rôzna – od 430 metrov (Sliackovci) do 730 metrov (Výbohova Poľana). Centrum obce je 530 metrov nad morom.
'''''menovci Klokoča'''''
Podľa rovnomerného kra sa nazýva aj jedna z osád v neďalekej Zaježovej (tu voda neklokoce), ďalej vrch Klokoč (362m) v Krupinskej planine, jeho menovec v Malej Fatre, ako i ďalšie toponymá so základovým slovom klokoč, či už ide o sídlisko Klokočina v Nitre, o vrch Klokočina (550m) v Malých Karpatoch, alebo o miestne názvy Klokočov (3700 obyv.) v okrese Čadca, Klokočov (400 obyv.) v okrese Michalovce, Klokočov v Severomoravskom kraji, Klokočov vo Východočeskom kraji, Klokočí (Severomoravský kraj), Klokočná (Stredočeský kraj), tiež Klokočůvek v Severomoravskom kraji.
I blízke osady, obce a vrchy dostali mená podľa stromov a krov. Brestiny (brest), Breziny, Breznica, Brezovo (breza), Dúbrava, Dúbravy (dub), Chvojno (chvojina), Javor, Javorie (javor), Kalinka (kalina), Lieskovec (lieska), Tisovník (tis) a pod.
Spomenuté skutočnosti nás vedú k záveru, že názov obce Klokoč vznikol pravdepodobne od názvu rovnomenného kra. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že ker klokoč perovitý sa tu v zmenených podmienkach už nenachádza
'''Minerálne pramene (medokýše)'''
v Klokoči majú zvýšený obsah železa (dvojmocného Fe), sú nestále, premenlivého chemického zloženia, rýchle starnú a čoskoro sa kazia. Klokočské medokýše najlepšie osviežia, keď sa pijú priamo z prameňov. V nádobách vydržia iba krátko, lebo na ich stenách vzniká povlak, po potrasení sa objaví chuchvalcovitý zákal, ale i v tomto stave je voda zdravotne nezávadná. Hrdzavé zafarbenie je spôsobené činnosťou mikroorganizmov (baktériami Leptothrix, Cenothrix a i.), dochádza k oxidácii solí Fe<sup>2</sup> na Fe<sup>3</sup> a niektoré bičíkovce prispievajú k hromadeniu nerozpustného hydroxidu železitého.
Medokýše v Klokoči sú samozrejme kyslé (obsahujú CO2) a sírne (podľa koncentrácie H2S) alebo železnaté (obsahujú najmenej 10 miligramov Fe2 v jednom litri vody). Napríklad v litri vody z prameňa Matúš je 13,55 mg železa.
Prvý elaborát s chemickou analýzou minerálnych prameňov Zvolenskej župy (na Sliači, vo Zvolenskej Slatine, vo Zvolene, v Klokoči, Vígľaši, Očovej, Čačíne, Dolnej Mičinej, Bacúchu a Banskej Bystrici) vypracoval Michal Höring, profesor Banskej akadémie v Banskej Štiavnici už v roku 1814.
=== Lohyňa ===
Od železnatých klokočských medokýšov sa líši prameň Lohyňa vo Vígľašskej Hute-Kalinke, ktorá patrí k zemitým kyselkám a pod názvom Vígľašská Viera ju Vilímovci z Kalinky plnili a a rozvážali po blízkom i ďalekom okolí, ba sa vyvážala aj za hranice Rakúsko-Uhorska, dokonca i do Brazílie.
O minerálnej vode v Klokoči sa už v roku 1905 vo svojej monografii Detva zmienil detviansky kaplán Karol A.Medvecký takto:
'''''opis z r.1905'''''
„Medokýše poznáme na území Detvy tri; a síce na horňom konci samého mestečka, v Stožku a v Klokoči. Posledniu pre značný obsah železiny menujú „Červená medokýš“. Táto je takmer tak silná, jako zručnou reklamou vychýrená a do stveta pustená vígľašská kyselka Véra.“
7 prameňov
V obci je v súčasnosti sedem známejších medokýšových prameňov: Polom 1, Polom 2, Palčúrova, Podrichtárova, Jašova, Kubova a v smrečinke pri Kocanskom potoku. Avšak sopečná činnosť pred miliónmi rokov spôsobila, že viac alebo menej mineralizovanú vodu možno nájsť na celom klokočskom chotári. U Virodov napríklad pri kopaní studne tiež narazili na medokýšovú vodu.
=== Sliackova medokýš ===
Najznámejším a najnavštevovanejším medokýšom v Klokoči bol a je prameň Polom. V minulosti ho miestni obyvatelia volali „Sliackova medokýš“. Vyviera spod dvojkopca Polom, tam kde z Polomy Lapiňovskej a z Polomu (tiež z Polomy) vodu berúci potôčik ústí do širokej Kocanskej doliny. Pramene vody sú tu silne mineralizované, lebo na tomto mieste sa na povrchu i v hĺbke vyskytuje železná ruda a tiež síra. V minulom storočí tu otvorili bane na síru (podobne ako vo Vígľašskej Hute-Kalinke a v Stožku). Začiatkom tohto storočia v Polome pri kutacích prácach zistili menejhodnotnú železnú rudu.
=== Polom 1 ===
Minerálny prameň Polom (Sliackova medokýš) slúžil od nepamäti až do roku 1970 obyvateľom blízkych osád, ale i ďalším návštevníkom ako osviežujúci nápoj. Povesť hovorí, že si v ňom žobrák zemiaky chcel uvariť, lebo voda v jeden meter širokom a rovnako hlbokom žriedle akoby sa varila, blbotala a klokotala.
V päťdesiatych rokoch občania medokýš vybetónovali a ohradili. Možno práve preto a možno pre objavenie sa druhého prameňa sa stratili výrazné chuťové vlastnosti starého žriedla.
Povyše už opísaného prameňa bolo ešte jedno žriedlo – v drevenom džbale. Ten po čase vyhnil. Prameň ľudia prestali čistiť a asi v roku 1955 zanikol.
=== Polom 2 ===
V roku 1969 sa kopal rezervoár vody pre dolnú časť osady Sliackovci. Pri bagrovaní odpadového kanála sa objavilo výdatné žriedlo. Voda bola čierna a striekala až do výšky chlapa. Na tom mieste bývalo predtým perisko. Po desiatich hodinách výdatnosť prameňa začala klesať, až sa ustálila asi na dvadsať litrov za minútu. Voda slabo zapáchala sírou, lebo vytekala zo zasypanej starej štôlne. Po očistení sa dala piť, preto prameň upravili a medokýš rúrkou zviedli až k blízkemu potôčiku. Okolie prameňa občania upravili. Miesto, kde medokýš vyteká, je vybetónované a chránené strieškou so šindľami. Za konečnú podobu stavby treba poďakovať miestnemu občanovi Jozefovi Konôpkovi-Koniarovi, ktorý práce dokončil 4.júla 1976.
'''Návštevnosť prameňa'''
Nový premeň je veľmi navštevovaný, v sobotu a v nedeľu stojí na vybudovanom parkovisku vždy niekoľko áut z blízkeho i ďalekého okolia. Jeden pán chodil sem až z Pukanca a nabral si vody plné osobné auto – pre rodinu i pre známych. Nečudo, že na medokýš tu často stál dlhší zástup vysmädnutých ľudí. Medokýš vraj najdlhšie vydrží vo fľašiach v tmavej a chladnej miestnosti.
Tabule s upozornením na prameň Polom sú na rázcestí v Slatinských Lazoch a na ceste v osade Sliackovci.
=== Prameň za Ľaukovou ===
Bohato mineralizovaný a železnatý prameň je za osadou Ľauková. Neďaleko prameňa – ale už na území Stožku – sa tiež ťažila síra. Podobne ako vitriolová voda v štôlni sírnej bane vo Vígľašskej Hute aj medokýš medzi Ľaukovou a Baniskami pravdepodobne spôsobuje rakovinu ústnej sliznice. Starší ľudia spomínajú choré dievča – pastierku, ktorá si chorobu úst liečila pitím z tohto sírneho prameňa.
Ostatné kyselky v obci sú železnaté. Niekoľko medokýšových prameňov je pri Jašovom potoku a pri Trckovskom potoku.
=== Jašov medokýš ===
Jašov medokýš (Jašova medokýš) vyviera v naplaveninách Jašovho potoka. Prameň bol niekoľkokrát upravovaný a je veľmi navštevovaný miestnymi obyvateľmi. Drevené džbalo, v ktorom sa medokýš nachádza, vykresal a na miesto postavil Jozef Konôpka-Koniar. Predtým bol nad prameňom kamenný kryt.
=== Medokýš u Kubov ===
Medokýš u Kubov je v betónovej rúre, prameň je však menej známy a málo využívaný. Betón sa ani tu neosvedčil.
=== Prameň pri Kocani ===
Kvalitný minerálny prameň je v horičke pri Kocanskom potoku. Nachádza sa už vo vígľašskom chotári. Žriedlo je v starom drevenom džbale. Medokýš od jari až do jesene vyhľadávajú tí, ktorí pracujú na blízkych poliach.
=== Prameň Matúš ===
Známym minerálnym prameňom je aj medokýš Matúš (Matúšova, Palčúrova, Bartkova medokýš), nachádzajúca sa pri slatinskolazovskej osade Palčúrovci. Objavil ho Matúš Bartko. Prameň bol často upravovaný, po vybetónovaní stratil predchádzajúce vlastnosti. Je pomerne často navštevovaný, lebo je len pár krokov od cesty Vígľaš – Stará Huta.
=== Podrichtárova medokýš ===
V dedine sa nachádza slabší, v lete menej hodnotný Podrichtárov prameň.
* osada na Slovensku v okrese Bardejov, časť obce [[Kožany]]
* osada v Chorvátsku v Karloveckej župe, časť obce Vojnić, pozri [[Klokoč (Vojnić)]]
| |||