Maďarská republika rád: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
preklepy |
fix, doplnenie, formulacia, wlinky |
||
Riadok 49:
}}
'''Maďarská republika rád''' (skr. '''MRR''')
Po rozpade [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] a nezdare republiky s prezidentom [[Mihály Károlyi|Károlyim]] (od 16. novembra [[1918]]) prevzala v Maďarsku [[21. marec|21. marca]] [[1919]] moc [[komunistická strana]] vedená [[Béla Kun|Béla Kunom]], ktorý ustanovil MRR s proletárskeho vládou vedenou ideológiou [[Diktatúra proletariátu|diktatúry proletariátu]].
MRR zoštátnila kľúčové odvetvia a veľkostatky nad 40 hektárov, pričom však pôdu nerozdelila roľníkom. Podporu obyvateľstva však komunisti získali vďaka prísľubu obnoviť [[Veľké Maďarsko]] v pôvodných hraniciach (pred [[Prvá svetová vojna|1. sv. vojnou]]).<ref>".. support they enjoyed was based far more on their program to restore Hungary's borders than on their revolutionary agenda[http://www.workmall.com/wfb2001/hungary/hungary_history_hungarian_soviet_republic.html ." The Library of Congress Country Studies – Hungarian Soviet Republic (anglicky)]</ref>
V apríli [[1919]] z podnetu západných dohodových mocností ([[Dohoda (prvá svetová vojna)|Entente]]) napadli 16. apríla, [[Rumunsko|rumunské]] a 27. apríla [[Česko-Slovensko|československé]] vojská (budúci spojenci v [[Malá dohoda|Malej dohode]]) MRR. Maďarská Červená armáda prešla dňa 20. mája do protiofenzívy. Koncom mája 1919, potom, čo vojenský zástupca Entente požadoval ďalšie územné ústupky Maďarska, sa Kun rozhodol naopak splniť svoj sľub obnoviť hranice Maďarska. V júni, [[maďarská Červená armáda]] obsadila východnú časť novo tvoriaceho sa Československého štátu (dnešné východné Slovensko) a v Prešove bola 16. júna 1919 vyhlásená [[Slovenská republika rád]]. [[Maďarská Červená armáda]] dosiahla značné vojenské úspechy pod vedením plukovníka [[Aurél Stromfeld|Auréla Stromfelda]], keď sa dostali až na sever Slovenska a plánovali pochodovať proti rumunskej armáde na východ. Po počiatočnom vojenskom úspechu, však Kun stiahol o tri týždne vojská, aj preto, že Francúzi sľúbili maďarskej vláde, že rumunské sily odpochodujú z územia za [[Tisa|Tisou]] (sk: [[Zátisie|Zátisia]] hu: Tiszántúl). Ústup maďarskej Červenej armády znamenal stratu podpory maďarskej verejnosti aj preto, že rumunské sily neodtiahli spoza Tisy.
Riadok 59:
Situácia maďarských komunistov sa začala zhoršovať, keď po neúspešnom puči sociálnych demokratov (24. júna 1919) nastúpila nová komunistická vláda [[Antal Dovcsák|Antala Dovcsáka]], ktorá sa uchýlila k rozsiahlym represáliám. Revolučný tribunál nariadil popravy ľudí, ktorí boli podozriví z toho, že sa podieľali na pokuse o prevrat. Toto sa stalo známe ako "[[Červený teror (v Maďarsku)|červený teror]]" a výrazne znížil domácu podporu vláde.
Maďari zistili, že je stále ťažšie bojovať proti Československu a neskôr Rumunsku s malými jednotkami dobrovoľníkov vo dvoch vojnách v zahraničí a komunistická strana doma slabne čiastočne aj preto, že najoddanejší komunisti sa dobrovoľne hlásili do boja. Kun potom neúspešne obrátil armádu proti Rumunom, ktorí prerazili slabé maďarské línie 30. júla 1919. Béla Kun, spolu s ďalšími vysokopostavenými komunistami utiekol do Rakúska [[1. august]]a [[1919]] a MRR podľahla spojenému náporu interventov a domácej
Vytvorené mocenské vákuum využili polo-oficiálne oddiely (technicky pod velením [[Miklós Horthy|Horthyho]], ale v praxi konajúce nezávisle), keď začali kampaň násilia proti komunistom, ľavičiarom a židom, známu ako "[[Biely teror (Maďarsko)|biely teror]]". Mnoho priaznivcov MRR bolo uväznených ale aj popravených dokonca bez súdu.
Začiatkom novembra sa rumunské vojská stiahli späť na svoje územie a 16. novembra 1919 vstúpil na čele ''národnej armády'' do Budapešti bývalý admirál námorníctva rakúsko-uhorskej armády [[Miklós Horthy]]. Situácia bola stabilizovaná a 1. marca [[1920]] parlament vyhlásil [[Maďarské kráľovstvo]], ktorého ''regentom'' sa stal Horthy. Väčšina z odsúdených počas bieleho teroru <!-- Péter Ágoston, Ferenc Baják, Dezső Bokányi, Antal Dovcsák, József Haubrich, Kalmar Henrik, Kelen József, György Nyisztor, Sándor Szabados a Károly Vántus, -->bola neskôr prepustená do Sovietskeho zväzu v rámci dohody o výmene väzňov medzi Maďarskom a ZSSR v roku 1921 (spolu 415 väzňov).
Zmeny hraníc boli následne potvrdené [[Trianonská zmluva|Trianonskou zmluvou]], ktorá bola podpísaná [[4. jún|4. júna]] [[1920]].
==Referencie==
<references />
| |||