Wikipédia

Biosféra: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
na úpravu
úpravy, štylistika, bez zdroja
Značka: editor wikitextu 2017
Riadok 1:
{{Bez zdroja}}
'''Biosféra''' alebo '''živý obal Zeme''', presnejšie '''geobiosféra''', je oblasť [[Zem]]e obývaná [[živý organizmus|živými organizmami]]. Pozostáva z hornej časti pevnej zemskej kôry ([[litosféra|litosféry]]), pôdy ([[pedosféra|pedosféry]]), vodného obalu ([[hydrosféra|hydrosféry]]) a dolnej vrstvy ovzdušia ([[atmosféra Zeme|atmosféry]]). V staršom zmysle bola biosféra aj jednoducho označenie pre súhrn všetkých organizmov na Zemi. Môžeme teda povedať, že biosféru tvoria všetky [[ekosystém]]y Zeme. ▼
 
▲'''Biosféra''' alebo '''živý obal Zeme''', presnejšie '''geobiosféra''', je oblasť [[Zem]]e obývaná [[živý organizmus|živými organizmami]]. Pozostáva z hornej časti pevnej zemskej kôry ([[litosféra|litosféry]]), pôdy ([[pedosféra|pedosféry]]), vodného obalu ([[hydrosféra|hydrosféry]]) a dolnej vrstvy ovzdušia ([[atmosféra Zeme|atmosféry]]). V staršom zmysle bola biosféra aj jednoducho označenie pre súhrn všetkých organizmov na Zemi. MôžemeMožno teda povedať, že biosféru tvoria všetky [[ekosystém]]y Zeme.
Rozmiestnenie živých organizmov na Zemi je výsledkom zložitého, milióny rokov trvajúceho vývoja. Rozmiestnenie živých organizmov je najviac ovplyvnené faktormi, medzi ktoré patrí [[geografická šírka]], nadmorská [[výška]] a dostupnosť [[voda|vody]] ako základnej látky, bez ktorej život nie je možný. Vedný odbor, ktorý skúma zákonitosti rozšírenia organizmov na zemskom povrchu, sa nazýva [[biogeografia]]. Biosféra sa vyznačuje samoreguláciou, samoobnovovaním, obehom látok a tokom energie.▼
 
▲Rozmiestnenie živých organizmov na Zemi je výsledkom zložitého, miliónymiliardy rokov trvajúceho vývoja. Rozmiestnenie živých organizmovNajviac je najviac ovplyvnené faktormi, medzi ktoré patrí [[geografická šírka]], nadmorská [[výška]] a dostupnosť [[voda|vody]] ako základnej látky, bez ktorej život nie je možný. Vedný odbor, ktorý skúma zákonitosti rozšírenia organizmov na zemskom povrchu, sa nazýva [[biogeografia]]. Biosféra sa vyznačuje samoreguláciou, samoobnovovaním, obehom látok a tokom energie.
 
== Členenie biosféry ==
Existuje niekoľko členení biosféry. Najčastejšie sú za jej hlavné zložky považované:
* [[Ekosféra (časť biosféry)|ekosféra]] – časť Zeme s pravidelným a zákonitým výskytom života
* [[noosféra]] ([[technosféra]]) – časť biosféry, kde sa uplatňuje ľudská činnosť
 
Řádek 14 ⟶ 16:
* [[Parazitický biocyklus]]
 
Biosféra sa ďalej môže členiť na [[Ekosystém|ekosystémy]]. Samotná biosféra môže byť tiež považovaná za jediný ekosystém. Rastliny vytvárajú spoločenstvo rastlín, ktoré sa nazývamenazýva [[fytocenóza]]. Spoločenstvo živočíchov sa nazývaje [[zoocenóza]]. Zákonitý súborSúbor rastlín a živočíchov, v ktorom platia vlastné pravidlá vzájomného spolužitia sa nazývamenazýva [[biocenóza]]. Ekosystém je vlastne základnou funkčnou jednotkou biocenózy.
 
== Biodiverzita ==
Všetky druhy rastlín, živočíchov, mikroorganizmov a húb tvoriacich biosféru označujemesa označujú pojmom [[biodiverzita]]. Diverzita je v biosfére rozmiestnená veľmi nerovnomerne. Najviac druhov je sústredených do určitých prostredí. Na súši sú to predovšetkým [[Dažďový les|dažďové lesy tropického pásma]], v morskom biocykle sú to najmä teplé moria v oblasti [[koralový ostrov|koralových ostrovov]]. Biologická diverzita klesá smerom k [[Zemepisný pól|pólom]] a do vysokých [[pohorie|hôr]].
 
== Obývateľnosť ==
Existencia rozmanitej biosféry na Zemi nie je samozrejmá, ale závislá od množstva podporných podmienok. [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] definovala základné kritériá obývateľnosti ako: „väčšie oblasti s tekutou vodou, podmienky umožňujúce vytvorenie komplexných organických molekúl a energetický zdroj pre udržanie metabolizmu“.1 Z toho vyplýva, že [[obežná dráha]] [[Planéta|planéty]] okolo centrálnej [[Hviezda|hviezdy]] musí mať správnu vzdialenosť a kvôli udržateľnosti života aj približne kruhový tvar, aby voda nezamrzla alebo sa nevyparila. Táto podmienka je kľúčová a býva nazývaná Goldilockov princíp alebo obývateľná zóna.2 Vyplýva z nej, že obežná dráha planéty okolo centrálnej hviezdy musí mať správnu vzdialenosť a kvôli udržateľnosti života aj kruhový tvar, aby voda nezamrzla alebo sa nevyparila.3▼
{{na úpravu}}
 
{{Hlavný článok|Hypotéza zriedkavej Zeme}}
MaléTakisto planétyje potrebné, aby planéta mala určitú veľkosť, aby bola nemôžuschopná udržať život podobný nášmu. zNízka niekoľkých[[gravitácia]] dôvodov.malých Ichplanét nízka gravitáciatotiž neumožňuje udržanie atmosféry. Molekuly dosahujú [[Úniková rýchlosť|únikovú rýchlosť]] a unikajú do vesmíru, k čomu im dopomáha aj [[slnečný vietor]] a kolízie. V prípade tenkejplanét atmosférys tenkou atmosférou nie je dostatok hmoty na základnú biochémiu, a majú slabú tepelnú izoláciu, zle vedú teplo cez svoj povrch (napríklad [[Mars]] je oveľa chladnejší ako Zem a teplotné výkyvy medzi dňom a nocou dosahujú až 80°C), poskytujú slabú ochranu proti [[Meteoroid|meteoroidom]] a [[Radiácia|radiácii]]. V prípade nízkeho atmosferického tlaku, nemôže voda nemôže existovať v tekutom stave - teplotný rozsah, v ktorom je voda tekutá, je menší pri nízkom tlaku. Menšie planéty majú tiež vyšší pomer povrchu k objemu a preto majú tendenciu viac vyžarovať a strácať energiu a; stávajú sa geologicky mŕtvymi, pričom povrch nie je pomocou [[Sopka|vulkánov]], zemetrasení a [[Tektonický proces|tektonickej aktivity]] zásobovaný život udržujúcimi materiálmi ani regulátormi teploty, ako sú [[Skleníkový plyn|skleníkové plyny]] na Zemi (napríklad CO2CO<sub>2</sub>). Štúdia z Harward-Smithovho centra pre astrofyziku tvrdí, že veľkosť Zeme pravdepodobne leží na spodnej hranici obývateľnosti. Ak by bola menšia, platňová tektonika by nemohla existovať. Hoci [[Venuša]] má 85% hmoty Zeme, žiadnu platňovú tektoniku sa nepodarilo objaviť.5 Planéty väčšie ako Zem majú naopak už príliš silnú gravitáciu, ktorá má negatívny vplyv na ich obývateľnosť – vyšší tlak zmení vlastnosti atmosféry aj tektonického charakteru planéty.6 ▼
▲Existencia rozmanitej biosféry na Zemi nie je samozrejmá, ale závislá od množstva podporných podmienok. NASA definovala základné kritériá obývateľnosti ako: „väčšie oblasti s tekutou vodou, podmienky umožňujúce vytvorenie komplexných organických molekúl a energetický zdroj pre udržanie metabolizmu“.1 Z toho vyplýva, že obežná dráha planéty okolo centrálnej hviezdy musí mať správnu vzdialenosť a kvôli udržateľnosti života aj kruhový tvar, aby voda nezamrzla alebo sa nevyparila. Táto podmienka je kľúčová a býva nazývaná Goldilockov princíp alebo obývateľná zóna.2 Vyplýva z nej, že obežná dráha planéty okolo centrálnej hviezdy musí mať správnu vzdialenosť a kvôli udržateľnosti života aj kruhový tvar, aby voda nezamrzla alebo sa nevyparila.3
Štatistické prehľady iných planetárnych systémov naznačujú, že štandardný režim vzniku planét, vytvára planéty s obehom kratším než 100 dní a hmotnosťami podstatne väčšími než Zem. Absolútna väčšina planét, ktoré boli zatiaľ objavené obieha ich hviezdy oveľa bližšie než je obežná dráha Zeme okolo Slnka – a sú oveľa väčšie než Zem. Obidve charakteristiky robia tieto planéty neobývateľnými. Periódy ich obehu sú od dní po mesiace a hmotnosti od hmotnosti Zeme až po jej 50 násobok. Navyše sa často vyskytujú v tesnej blízkosti, ak ich je viac. Vzorový príklad môže byť planetárny systém Kepler-11 obsahujúci minimálne 6 planét vážiacich viac ako 40 Zemí. Takáto dominantná populácia planét ostro kontrastuje so Slnečnou sústavou, ktorá sa javí ako veľmi neobvyklý a zriedkavý typ planetárneho systému.4
▲Malé planéty nemôžu udržať život podobný nášmu z niekoľkých dôvodov. Ich nízka gravitácia neumožňuje udržanie atmosféry. Molekuly dosahujú únikovú rýchlosť a unikajú do vesmíru, k čomu im dopomáha aj slnečný vietor a kolízie. V prípade tenkej atmosféry nie je dostatok hmoty na základnú biochémiu, majú slabú tepelnú izoláciu, zle vedú teplo cez svoj povrch (napríklad Mars je oveľa chladnejší ako Zem a teplotné výkyvy medzi dňom a nocou dosahujú až 80°C), poskytujú slabú ochranu proti meteoroidom a radiácii. V prípade nízkeho atmosferického tlaku, voda nemôže existovať v tekutom stave - teplotný rozsah, v ktorom je voda tekutá je menší pri nízkom tlaku. Menšie planéty majú vyšší pomer povrchu k objemu a preto majú tendenciu viac vyžarovať a strácať energiu a stávajú sa geologicky mŕtvymi, pričom povrch nie je pomocou vulkánov, zemetrasení a tektonickej aktivity zásobovaný život udržujúcimi materiálmi ani regulátormi teploty, ako sú skleníkové plyny na Zemi (napríklad CO2). Štúdia z Harward-Smithovho centra pre astrofyziku tvrdí, že veľkosť Zeme pravdepodobne leží na spodnej hranici obývateľnosti. Ak by bola menšia, platňová tektonika by nemohla existovať. Hoci Venuša má 85% hmoty Zeme, žiadnu platňovú tektoniku sa nepodarilo objaviť.5 Planéty väčšie ako Zem majú naopak už príliš silnú gravitáciu, ktorá má negatívny vplyv na ich obývateľnosť – vyšší tlak zmení vlastnosti atmosféry aj tektonického charakteru planéty.6
 
Existencia biosféry je možná vďaka [[atmosféra Zeme|atmosfére Zeme]], ktorá obsahuje dôležité látky pre život a zároveň udržiava vodu na planéte v [[kvapalina|kvapalnom skupenstve]]. Z tohto dôvodu a tiež kvôli neustálym výmenám látok a energie s [[Svetový oceán|oceánmi]]mi je atmosféra nevyhnutná aj pre existenciu striktne morských organizmov. Atmosféra zároveň plní ochrannú funkciu pred [[kozmické žiarenie|kozmickým žiarením]] a dopadmi menších [[meteorit]]ov na zemský povrch. Ďalším nevyhnutným predpokladom pre existenciu biosféry sú kolobehy rôznych látok, z ktorých najznámejší je [[kolobeh vody]].
 
{{Stavba Zeme}}
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Biosféra“