Druhý vatikánsky koncil: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
spresnenie, pravopis, wikilinky, formulácia, odstránenie nezmyslov, usporiadanie |
→Význam koncilu: doplnenie, spresenie |
||
Riadok 85:
== Význam koncilu ==
Druhý vatikánsky koncil je na Západe považovaný za najvýznamnejší medzník v dejinách Katolíckej cirkvi od dôb [[Konštantínovský obrat|konštantínovského obratu]]: prekonanie konštantínovského obdobia s jeho tesným spojením náboženstva a politiky, moci a cirkvi, zrieknutie sa protireformačne zúženého, tzv. tridentského vyznania viery, prechod k cirkvi zodpovedajúcej moderným požiadavkám a dobe.
Proces obnovy Katolíckej cirkvi, ktorý začal Ján XXIII. a koncil ho potvrdil, pokračoval aj po skončení koncilu. Išlo najmä o zmeny ovzdušia v cirkvi.
Na prácach na koncile sa zúčastňovali aj biskupi z komunistických krajín. Viacerí boli vo väzení, československá vláda však povolila vycestovať biskupom [[František Tomášek (kardinál)|F. Tomáškovi]], [[Eduard Nécsey|E. Nécseyovi]] a [[Ambróz Lazík|A. Lazíkovi]]. Aktívne sa na koncile zúčastňovali slovenskí exiloví biskupi [[Andrej Grutka]]
Jedným z najvýznamnejších aktov, ktorý vyplynul z rozhodnutia Druhého vatikánskeho koncilu, bola reorganizácia vatikánskej inštitúcie - ''Kongregácie svätého ofícia''. V deň ukončenia koncilu, 7. decembra 1965, bol vydaný pápežský dekrét ''Integra servanta'', ktorým sa premenovalo Sväté ofícium na ''[[Kongregácia pre učenie viery|Kongregáciu pre učenie viery]]''. 14.6.1966 bol zrušený index zakázaných kníh, čím sa fakticky zrušila cirkevná cenzúra.
Koncil vyjadroval optimizmus i ilúzie šesťdesiatych rokov. Nastolená nálada však neprežila rok [[1968]], kritický tak pre cirkev, ako aj pre svetskú spoločnosť, keď pápež [[Pavol VI.]] odmietol zrušiť cirkevný zákaz antikoncepcie a znovu ju odsúdil encyklikou ''[[Humanae vitae]]''.
== Dokumenty ==
| |||