Publius Papinius Statius: Rozdiel medzi revíziami

Päť z básní v Lesoch je typickým príkladom poézie oslavujúcej cisára. Ďalšie básne predstavujú spektrum známej latinskej poézie – listy adresované priateľom a mecenášom, oslavné verše z príležitostí narodenín, svadobné piesne (''[[epithalamion|epithalamia]]''), sústrastné skladby, všetky pretkané jemnými mytologickými motívmi a príbehovými odbočkami (''ekfraseis''). Statiova poézia ponúka plastický obraz rímskej vyššej spoločnosti a jej spôsobu života počas [[FlaviovskaFlaviovská dynastia|Flaviovskej dynastie]] (jedna z básni, ''Kalendae decembres'', napríklad popisuje slávenie [[Saturnálie|Saturnálii]] v Ríme). Vidíme pozorne naaranžovaná záhrady a vily rímskej nobility a súčasne i ich pozorne naaranžované životy a funkcie, ktoré sa točia okolo jediného slnka – božského, nespochybniteľného [[cisár]]a. Spomedzi básní v ''Silvae'' si zaslúži spomenúť ešte óda na Statiovho predchodcu [[Marcus Annaeus Lucanus|Lucana]], ktorá jednak ilustruje básnikov život a jeho tragický predčasný skon, jednak sa v nej objavujú útoky proti režimu, v tomto prípade proti Lucanovmu vrahovi, cisárovi [[Nero]]novi. Je zaujímavé, že táto skladba bola prijatá priaznivo napriek tomu, že [[Domicián|Domitianus]] mohol spoznať v obraze tyrana sám seba.