Bazilejsko-ferrarsko-florentský koncil: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
typografia |
rozšírenie, zdroje Značky: bez zdroja vizuálny editor |
||
Riadok 1:
{{bez zdroja}}
[[Súbor:Nuremberg chronicles - BASILEA.png|náhľad|253x253bod|Bazilej (''Liber Chronicarum'', 1493)]]
'''Bazilejsko-ferrarsko-florentský koncil''' sa konal v rokoch [[1431]] až [[1445]] (resp. [[1449]]). Patrí k najvýznamnejším [[Synoda|synodám]] [[15. storočie|15. storočia]]. [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolícka cirkev]] ho považuje za 17. [[ekumenický koncil]].
Koncil
== Historický kontext ==
[[Kostnický koncil]] schválil dňa [[9. október|9. októbra]] [[1417]] dekrét ''[[Frequens]]'', ktorým stanovil, že po skončení Kostnického koncilu (1414 - 1418) sa všeobecné koncily majú konať v určitých pravidelných intervaloch: prvý po piatich rokoch, ďalší po siedmich rokoch a potom každých desať rokov. V súlade s nariadeniami tohto dekrétu tak pápež [[Martin V.]] zvolal v roku [[1423]] koncil do mesta [[Pavia]]. Ďalší koncil sa mal konať v [[Bazilej|Bazileji]] v roku [[1430]]. Pápež [[Martin V.]] však začiatkom roku [[1430]] zomrel. Novým pápežom sa stal [[Eugen IV.]]<nowiki/>a otvorenie Bazilejského koncilu sa tak posunulo na rok [[1431]].
== Priebeh ==
Už v spomínanom roku [[1437]] však časť koncilových otcov, prívržencov [[Konciliarizmus|konciliarizmu]], odmietla preloženie koncilu z [[Bazilej]]a do [[Ferrara|Ferrary]] a rozhodla sa pokračovať v rokovaniach v [[Bazilej]]i. Pápeža [[Eugen IV.|Eugena IV.]], ktorý koncil preložil, vyhlásili za zosadeného a v roku [[1439]] zvolili [[protipápež]]a [[Félix V.|Félixa V.]]▼
Koncil v Bazileji slávnostne otvoril pápež [[Eugen IV.]] prostredníctvom svojho [[Pápežský legát|legáta]], [[Kardinál|kardinála]] [[Giuliano Cesarini st.|Giuliana Cesariniho st.]], dňa [[23. júl]]a [[1431]], no ďalej o jeho priebeh nejavil nijaký väčší záujem. Napokon ho dňa [[18. december|18. decembra]] [[1431]] vyhlásil za ukončený. Tento zásah pápeža sa však zhromaždení konciloví otcovia rozhodli ignorovať a, podporovaní [[Rímsko-nemecká ríša|rímskonemeckým]] kráľom [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmundom Luxemburským]], vyhlásili, odvolávajúc sa na slávny [[Kostnický koncil|kostnický]] dekrét ''[[Haec sancta]]'', nadradenosť zhromaždeného koncilu nad pápežom''.'' Pod tlakom udalostí napokon Eugen IV. v decembri [[1433]] opäť uznal legitimitu tohto bazilejského snemu.
V septembri [[1438|1437]] sa pápež [[Eugen IV.]] rozhodol preložiť koncil do mesta [[Ferrara]], kde však neskôr vypukol [[Yersinia pestis|mor]], a tak bol v roku [[1439]] koncil preložený do [[Florencia|Florencie]].
Pápež [[Eugen IV.]] zomrel v roku [[1447]] a jeho nástupca, [[Mikuláš V.]], sa vysporiadal s bazilejskou [[Schizma|schizmou]] pokojnou cestou: z účastníkov bazilejského koncilu sňal exkomunikáciu a Félixa V., ktorý sa zriekol svojho pochybného pápežského úradu, vymenoval za [[kardinál]]a. „Bazilejský koncil“ bol napokon ukončený v roku [[1449]] v meste [[Lausanne]].▼
Koncil, samozrejme, ovplyvňovali aj politické reálie vtedajšej doby. Byzantský cisár [[Ján VIII. Palaiologos]], ohrozovaný z východu aj zo západu [[Osmanská ríša|Osmanmi]], sa rozhodol hľadať spojencov na Západe. Ideálnym vyjadrením takéhoto, obojstranne výhodného, spojenectva sa zdalo byť obnovenie jednoty medzi východnou a západnou cirkvou, s čím napokon súhlasili pápež i koncil. A tak bolo vo [[Florencia|Florencii]] dňa [[6. júl]]a [[1439]] dekrétom ''[[Laetentur caeli]]'' slávnostne vyhlásené znovuzjednotenie [[Ortodoxná cirkev|konštantínopolskej (ortodoxnej)]] a [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|rímskej cirkvi]], ktoré vošlo do dejín pod názvom ''[[Florentská únia]]''. Táto únia však napokon nemala dlhé trvanie, v podstate zanikla dobytím [[Dejiny Istanbulu|Konštantínopolu]] v roku [[1453]].
Koncilu sa podarilo uzavrieť únie aj s niekoľkými ďalšími cirkvami: dňa [[22. november|22. novembra]] [[1439]] bola dekrétom ''[[Exsultate Deo]]'' uzavretá únia s [[Arménska katolícka cirkev|arménskou cirkvou]] a dňa [[4. február|4. februára]] [[1442]] bola dekrétom ''[[Cantate Domino]]'' uzavretá únia s [[Etiópska ortodoxná cirkev|etiópskou]] a [[Koptská katolícka cirkev|koptskou cirkvou]].
Tento koncil vydal aj niekoľko reformných dekrétov a prijal ústupky voči [[Husitstvo|husitom]] (schválil tzv. "[[Bazilejské kompaktáta|kompaktát]]" a dovolil v [[Dejiny Česka|Čechách]] prijímanie [[Eucharistia|eucharistie]] pod obojím spôsobom).
V roku [[1443]] bol koncil preložený z [[Florencia|Florencie]] do [[Rím|Ríma]], kde bol v roku [[1445]] aj oficiálne ukončený.
▲
▲Pápež [[Eugen IV.]] zomrel v roku [[1447]] a jeho nástupca, [[Mikuláš V.]], sa po mnohých ďalších politických udalostiach nakoniec vysporiadal s "bazilejskou [[Schizma|schizmou]]" pokojnou cestou: z účastníkov bazilejského koncilu sňal exkomunikáciu a Félixa V., ktorý sa zriekol svojho pochybného pápežského úradu, vymenoval za [[kardinál]]a. Tento „Bazilejský koncil“ bol napokon ukončený v máji roku [[1449]] v meste [[Lausanne]].
== Literatúra ==
* VNUK, František. ''Príručný slovník kresťanstva.'' Bratislava: SMARAGD, 2003. 375 s. ISBN 80-89063-13-6.
* JUDÁK, Viliam. ''Dejiny mojej cirkvi.'' Trnava: SSV, 2004. 220 s. ISBN 80-7162-503-5.
* STEMBERGER, Günter et al. ''2000 let křesťanství''. Kostelní Vydří: Karmelitánské nakladatelství, 2001. 1024 s. ISBN 80-71923-88-5.
* JUDÁK, Viliam - ČEKOVSKÁ, Edita. ''Prehľadné cirkevné dejiny''. Bratislava: LÚČ, 1996. 304 s. ISBN 80-7114-187-9.
* JEDIN, Hubert et al. ''Handbuch der Kirchengeschichte.'' Freiburg: Herder Verlag, 1962 - 1979.
* DENZINGER, Heinrich. ''Enchiridion symbolorum definitionum et declarationum de rebus fidei et morum.'' Freiburg : Herder Verlag, 2017. 1840 s. ISBN 9783451370120.
* MANSI, Giovanni Domenico. ''Sacrorum Conciliorum Nova Amplissima Collectio''. (dostupné [http://documentacatholicaomnia.eu/01_50_1692-1769-_Mansi_JD.html online])
* MÜLLER, Heribert - HELMRATH, Johannes, et. al. ''Die Konzilien von Pisa (1409), Konstanz (1414–1418) und Basel (1431–1449). Institution und Personen (Vorträge und Forschungen).'' Stuttgart: Thorbecke 2007. ISBN 978-3-7995-6867-8.
== Externé odkazy ==
* [http://www.hls-dhs-dss.ch/textes/d/D17162.php Bazilejský koncil] (Johannes Helmrath, Michael Lauener; ''Švajčiarsky historický lexikón''; nemecky)
* [http://www.altbasel.ch/fussnoten/konzil.html www.altbasel.ch] (nemecky)
* [http://documentacatholicaomnia.eu/01_10_1431-1431-_Concilium_Basiliense_%28Basilea-_Ferrara-_Firenze-_Roma%29.html Akty koncilu] (latinsky, taliansky, anglicky)
* [https://www.ccel.org/ccel/robertson/history.iv.xxvi.html?highlight=council,of,basel#highlight Christian Classics Ethereal Library] (anglicky)
* [http://revue.theofil.cz/revue-clanek.php?clanek=1120 Hubert Jedin: Bazilejský koncil] (česky)
{{Prehľad ekumenických koncilov}}
[[Kategória:Koncily]]
| |||