Druhý vatikánsky koncil: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Andreios (diskusia | príspevky)
→‎Význam koncilu: doplnenie, spresenie
Andreios (diskusia | príspevky)
Riadok 89:
Proces obnovy Katolíckej cirkvi, ktorý začal Ján XXIII. a koncil ho potvrdil, pokračoval aj po skončení koncilu. Išlo najmä o zmeny ovzdušia v cirkvi.
 
Na prácach na koncile sa zúčastňovali aj biskupi z komunistických krajín. Viacerí boli vo väzení, československá vláda však povolila vycestovať biskupom [[František Tomášek (kardinál)|F. Tomáškovi]], [[Eduard Nécsey|E. Nécseyovi]] a [[Ambróz Lazík|A. Lazíkovi]]. Aktívne sa na koncile zúčastňovali slovenskí exiloví biskupi [[Andrej Grutka]], [[Pavol Hnilica]] a [[Michael Rusnak]]. Ako laický delegát sa na koncile zúčastnil aj slovenský gréckokatolík [[Štefan Boleslav Roman]] žijúci v [[Kanada|Kanade]]. Jedným z najaktívnejších účastníkov bol Karol Wojtyla (budúci pápež [[Ján Pavol II.]])
 
Jedným z najvýznamnejších aktov, ktorý vyplynul z rozhodnutia Druhého vatikánskeho koncilu, bola reorganizácia vatikánskej inštitúcie - ''Kongregácie svätého ofícia''. V deň ukončenia koncilu, 7. decembra 1965, bol vydaný pápežský dekrét ''Integra servanta'', ktorým sa premenovalo Sväté ofícium na ''[[Kongregácia pre učenie viery|Kongregáciu pre učenie viery]]''. 14.6.1966 bol zrušený index zakázaných kníh, čím sa fakticky zrušila cirkevná cenzúra.