Väčšina [[kresťanstvo|kresťanov]] oslavuje nedeľu ako sviatok na počesť vzkriesenia Ježiša Krista. V nedeľu sú slúžené [[omša (bohoslužba)|omše]].
V kulturáchkultúrach, ktoré vyšli z [[kresťanstvo|kresťanstva]], je nedeľa sviatočným dňom, pretože väčšina kresťanov si v tento deň, „deň po sobote“, pripomína [[vzkriesenie]] [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]] a aplikuje na neho rovnako prikázánieprikázanie z [[desatoro|desatora]] o svätení dňa odpočinku (ktoré v [[Starý zákon|Starom zákone]] bolo aplikovánéaplikované na [[sobota|sobotu]]). Tento kresťanský význam nedele sa odráža napr. v [[ruština|ruskom]] názve tohoto dňa воскресенье ''vaskresenievoskresenie'' – vzkriesenie. Aplikácia prikázania o svätení dňa odpočinku viedloviedla k tomu, že sa z nedele stal deň pracovného kľudu a odpočinku. Prvý výnos o zachovávánízachovávaní pracovného kľudu v nedeľu pochádza od rímskéhorímskeho císaracisára [[Konštantín I. (cisár)|Konštantína]] z roku [[321]]. Týmto výnosom bola nedeľa určená za deň úradného kľudu. Povolené vykonávať bolo iba tzv. „manumissiones“ — prepustenie otrokov na slobodu. Do tejto doby sa nedeľa nijako neodlišovala od ostatných dňoch týždňa.
Názov pre nedeľu odvodený z latinského ''(dies) dominica'', t.j. „deň Pána“, pochádza zo skutočnosti, že tento deň ako deň Kristovho vzkriesenia je jemu zasvätený, je to teda „Pánov deň“. Sú to napr. [[taliančina]] (Domenica), [[španielčina]] (Domingo), [[francúzština]] (Dimanche) a ďaľšie. Naopak názvy ako [[angličtina|anglicky]] Sunday či [[nemčina|nemecky]] Sonntag pochádzajú z predkresťanskeho obdobia – podobne ako starí Rímania (Dies solis) – označujú nedeľu za „deň Slnka“. V starej severštine je nedeľa zasvätená bohyni [[Sol (bohyňa)|Sol]].
