Johannes Brahms: Rozdiel medzi revíziami

* [[Husľový koncert (Brahms)|Husľový koncert D dur]] (1877)

* Variácie a fúga na Händelovu tému (1861)

* Klarinetové kvinteto (1891)

 

V roku [[1873]] uviedol Brahms svoje ''Variácie na Haydnovu tému'', ktorými len spečatil svoj úspech. Na Nový rok [[1874]] mu bavorský kráľ [[Ľudovít II. (Bavorsko)|Ľudovít II.]] udelil ''Maximiliánov rad''. Skladateľovi sa hrnuli ponuky na vystúpenia v takom množstve, že ich zďaleka nemohol všetky prijať. Po úspechu haydnovských variácií ho ale publikum i [[Fritz Simrock]], ktorý sa stal jeho výlučným vydavateľom, tlačili do skomponovania symfónie. Brahms na nej pracoval už dlhší čas, no ako hovorieval, kvôli "Beethovenovi hľadiacom cez rameno" sa s jej uvedením neponáhľal. Premiéru mala nakoniec v roku [[1876]], opäť s veľkým úspechom. Popularita Brahmsa rýchlo rástla i v Anglicku. Naopak, v Rusku a najmä vo Francúzsku pre jeho dielo nemali pochopenie ešte dlhé desaťročia.

 

Na jar [[1878]] prvýkrát navštívil [[Taliansko]], ktoré ho uchvátilo. Ďalšou obľúbenou dovolenkovou destináciou boli Alpy, konkrétne [[Pörtschach]], kde i skomponoval niekoľko skladieb, v roku [[1878]] to bol husľový koncert pre priateľa [[Joseph Joachim|Josepha Joachima]]. Nasledujúci rok mu univerzita vo [[Wroclaw]]i udelila čestný doktorát, za čo sa im odmenil ''Akademickou ouvertúrou''. V roku [[1880]] sa cesty Joachima a Brahmsa na dlhý čas rozišli. Žiarlivý Joachim neprávom obviňoval svoju manželku Amaliu Weissovú z nevery. Brahms sa vtedy rozhodol Amalie zastať a poslal jej dlhý podporný list, ktorý Amalia zverejnila v rozvodovom konaní. Joachim sa na Brahmsa hlboko urazil a prerušil s ním akékoľvek styky. Zmierenie prišlo až o niekoľko rokov neskôr v podobe Koncertu pre husle a violončelo a mol, posledné skladateľovo orchestrálne dielo, ktoré Joachimovi venoval.

Posledná symfónia je považovaná za skladateľovo ''opus magnum''.

 

 

=== Koncerty ===