Medzilaborce: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Šport
Sejanko (diskusia | príspevky)
Revízia 6354361 používateľa 78.98.2.46 (diskusia) bola vrátená
Riadok 68:
[[Laborecká vrchovina]] a teda i celé územie patrí k úmoriu [[Čierne more|Čierneho mora]]. Laboreckú vrchovinu odvodňuje [[Laborec]] a čiastočne [[Ondava]]. [[Laborec]] má významnejšie prítoky ľavostranné, než pravostranné. Ľavostranné prítoky sú [[Čertižnianka]], [[Norisný potok]], [[Habura]], [[Sližov]], [[Borovský potok]], Vydranka, [[Olšava]], Belianka. Pravostranné prítoky sú [[Rakytovec]], Sukovský potok a Stredná.
Laborec je {{km|135|m}} dlhý pravostranný prítok [[Latorica|Latorice]]. Pramení v Nízkych Beskydách nad obcou [[Čertižné]] vo výške približne {{mnm|730}}, tečie južným smerom a pod obcou [[Oborín]] vo výške {{mnm|94}} ústi do Latorice. Väčšie prítoky z ľavej strany [[Udava]] a [[Cirocha]], vytvárajú s hlavným tokom nad Humenným vejár. Po prechode Brekovskou bránou preteká Laborec Východoslovenskou nížinou a {{km|16|m}} nad ústím do Latorice priberá z ľavej strany veľký prítok [[Uh]]. Plocha povodia je {{km|4522|m}}. Sklon hornej časti toku až po Humenné, pohybujúci sa v rozmedzí 7-9 % sa v dolnej časti toku podstatne znižuje až na 0,7 %.
* Podzemné vody
Riadok 78:
 
Medzilaborce patria spolu so [[Svidník]]om k tým obciam založeným vo valašskom práve, ktoré charakter mestečiek nadobudli postupným vývojom a nie získaním výsad.
 
Predpokladom pre takúto postupnú transformáciu z poddanskej obce na mestečko bola okrem iného i poloha na starej obchodnej ceste z Potisia do [[Halič]]e, ktorá sa v strede Medzilaboriec rozvetvovala dvoma smermi – cez [[Čertižné]] a cez [[Vydraň]].
 
Řádek 90 ⟶ 89:
 
Relatívne priaznivý rozvoj začiatkom 20. storočia prerušili vojnové udalosti v zimných mesiacoch [[1914]] – [[1915]]. Začiatkom februára [[1915]] bolo mestečko dobyté ruskými vojskami, ktoré sa tu zdržali až do začiatku mája [[1915]]. Ostalo po nich zničené mesto a tisíce mŕtvych vojakov na obidvoch stranách. Vojenské cintoríny sú dodnes svedectvom tejto hrôzy. Na vojnovom pohrebisku z prvej svetovej vojny v Medzilaborciach je pochovaných 1 692 vojakov. Z pochovaných štyria vojaci boli ríšski Nemci, zvyšných 1 688 padlých slúžilo v Rrakúsko-Uhorskej cisársko-kráľovskej armáde a Cárskej ruskej armáde.
 
Obdobie prvej Československej republiky (1918-1938) bolo obdobím rozvoja.
V obdobíobdoví Slovenskej republiky (1939-1945) sa Medzilaboriec významne dotkli protižidovské opatrenia. Tunajšia židovská komunita patrila medzi najväčšie na Slovensku. V roku 1942 v Medzilaborciach žilo 825 židov, ktorí dominovali v obchode a službách mesta i okresu Medzilaborce. Absolútnu väčšinu z nich deportovali slovenské úrady v jarných mesiacoch roku 1942 do vyhladzovacích táborov na území dnešného Poľska.
 
V období Slovenskej republiky (1939-1945) sa Medzilaboriec významne dotkli protižidovské opatrenia. Tunajšia židovská komunita patrila medzi najväčšie na Slovensku. V roku 1942 v Medzilaborciach žilo 825 židov, ktorí dominovali v obchode a službách mesta i okresu Medzilaborce. Absolútnu väčšinu z nich deportovali slovenské úrady v jarných mesiacoch roku 1942 do vyhladzovacích táborov na území dnešného Poľska.
 
Záverečná etapa druhej svetovej vojny, najmä boje medzi Červenou armádou a ustupujúcou nemeckou armádou o Medzilaborce na jeseň r. 1944, priniesli so sebou veľké škody.
Mestečko sa až do roku [[1960]] udržalo ako sídlo okresu. Rozsiahla stavebná činnosť v období komunistického režimu zmenila architektonickú tvár mesta a dala mestu súčasnú podobu. Najvýznamnejšou zmenou prešlo centrum mestečka, z ktorého prakticky zmizli staré historické budovy a nahradili ich nevzhľadné obchodné domy (OD Jednota, OD Kamjana).
 
Ruku v ruke s výstavbou mesta išlo založenie priemyselnej výroby. V meste vznikli dva priemyselné závody - strojársky (Transporta, neskôr premenovaná na Vihorlat) a sklársky. Po spoločenských zmenách v roku 1989 a nástupe trhovej ekonomiky však obidva závody upadli a v celom regióne vzrástla nezamestnanosť.
 
Medzilaborce sú aj v súčasnosti okresným mestom (bez Okresného úradu).
 
== Obyvateľstvo ==
V meste Medzilaborce žije 6 639741 obyvateľov (k 31. 12. 2015). Mesto, kde sa stretávajú 4 náboženstvá, je veľmi rôznorodé z pohľadu národnostného zloženia. Z historického hľadiska bolo mesto zložené väčšinou z [[Rusín]]ov a Židov.
 
===Národnostné zloženie===
Řádek 128 ⟶ 124:
{{bar percent|[[gréckokatolícka cirkev]]|red|35.50}}
{{bar percent|[[latinská cirkev|rímskokatolícka cirkev]]|blue|8.20}}
{{bar percent|[[ateizmus|ateistiateizateisti]]|brown|3.40}}
{{bar percent|Ostatní,Nezistení|silver|16.20}}
}}
Řádek 138 ⟶ 134:
 
V strojárskom priemysle v Medzilaborciach začínala Transporta , neskôr Vihorlat, ktorý mal 1200 zamestnancov. Privatizácia a kríza v strojárstve fabriku zlikvidovala. Teraz v strojárskom priemysle pokračuje Kovostroj a Labstroj.
 
 
=== Významní zamestnávatelia ===
Řádek 146 ⟶ 143:
 
=== Školstvo ===
* '''Materské školy''': Materská škola na ul. Duchnovičová, Materská škola na ul. Gen. Svobodu
* '''Základné školy''': Základná škola Komenského, Základná škola Duchnovičová, Základná umelecká škola Alexandra A. Ljubimova
* '''Stredné školy''': Gymnázium Medzilaborce na ul. Duchnovičová, Stredná odborná škola Andyho Warhola
 
=== Zamestnanosť ===
Úrad práce v Stropkove v roku 2009 informoval, že v okrese Medzilaborce dosiahla miera evidovanej nezamestnanosti 20,10 %. V roku 2012 nezamestnanosť dosahuje hodnotu takmer 23 %.
 
== Zaujímavosti a pamiatky ==