Narodil sa pri TUKINETuríne. Od dvoch rokov vyrastal ako sirota bez otca. Ako 11-ročný musel odísť z domu kvôli nevlastnému bratovi Antonovi. Pracoval u sedliakov, aby sa uživil, a po nedeliach sa venoval apoštolátu medzi chlapcami. Jeho nadanie si všimol starší kňaz don Calosso, ktorý mu chcel pomôcť ku kňazstvu. Ten však čoskoro náhle zomrel, a tak bol Bosco ponechaný sám na seba. Ako 16-ročný nastúpil na štúdia v [[Castelnuovo|Castelnuove]]. Popri štúdiu si zarábal rozličnými pomocnými prácami u remeselníkov, čo sa mu neskôr veľmi zišlo. V roku [[1835]] vstúpil do seminára a [[5. jún]]a [[1841]] bol vysvätený na kňaza a začal praktické kňazské účinkovanie medzi chudobnými a opustenými chlapcami. Začínal s holými rukami, avšak s veľkou dôverou v [[Panna Mária|Pannu Máriu]], ktorú Bosco považoval ako katolícky kňaz za svoju Pomocnicu. Od roku [[1846]] sa natrvalo usadil na zlopovestnom turínskom predmestí Valdocco, kde vybudoval [[oratórium (spoločenstvo)|oratórium]] a neskôr aj [[bazilika|baziliku]]. Veľmi sa inšpiroval sv. Františkom Saleským, vzorom láskavosti, podľa ktorého sa nazýva aj rehoľná spoločnosť, ktorá bola schválená v roku [[1869]] (pozri [[saleziáni]]). Svoju výchovnú prácu postavil na preventívnom systéme, ktorého hlavnými piliermi sú nábožnosť, rozum a láskavosť. V [[1872]] založil ženskú rehoľnú spoločnosť [[Dcéry Panny Márie Pomocnice]], ktoré sa starajú o opustené a chudobné dievčatá. V jeho práci mu pomáhal široký okruh spolupracovníkov. Don Bosco zomrel [[31. január]]a [[1888]].
