Jeff Beck: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bojars (diskusia | príspevky)
rozšírenie
Bojars (diskusia | príspevky)
→‎Začiatky: rozšírenie
Riadok 37:
Beck hovorí, že prvým hudobníkom, ktorý ho upútal hrou na [[elektrická gitara|elektrickú gitaru]] bol [[Les Paul]].{{sfn|Foster|Cunningham|2000|pp=13, 119, 120, 315}} Hovorí, že ako šesťročný počul elektrickú gitaru v rádiu. Les Paul v ňom hral skladbu „[[How High the Moon]]“. Spýtal sa vtedy matky, že „čo to bolo“. Potom ako mu odvetila, že elektrická gitara, on dodal, že „to je niečo pre neho“.<ref name="Msnbc">{{cite web|url=http://www.today.com/id/41375957/ns/today-entertainment/t/jeff-beck-still-rocks-rolls-his-hot-rods/#.TwIAWJi6SrI|title=Jeff Beck still rocks—and rolls in his hot rods|publisher=[[msnbc.com]]|last=Ventre|first=Michael|date=7 February 2011|accessdate=2 January 2012}}</ref> [[Cliff Gallup]], ktorý bol sólovým gitaristom, hrajúcim s [[Gene Vincent|Genem Vincentom]] a skupinou Blue Caps bol tiež medzi tými, ktorí Becka ovplyvnili v jeho v začiatkoch. Patrili k nim aj [[B.B. King]] a [[Steve Cropper]].<ref>Interview with VH1 History of Rock and Roll.</ref>
 
Potom ako ukončil školu, navštevoval umeleckú školu [[Wimbledon College of Art]]. Krátko bol zamestnaný ako maliar a dekoratér, staral sa o golfové ihrisko a privyrábal si aj ako autolakýrnik. Na umeleckej škole Beck hrával v celom rade hudobných skupín. V roku 1962 to boli [[Screaming Lord Sutch and the Savages]], ktorí pre vydavateľstvo [[Oriole Records]] nahrali singel „Dracula's Daughter“/„Come Back Baby“.<ref>{{cite web|url=http://www.ainian.com/disc.html|work=ainian.com|title=Jeff Beck Discography|authors=David Terralavoro and Dick Wyzanski}}</ref><ref name=Rough>{{cite book|url=https://books.google.co.uk/books?id=7ctjc6UWCm4C&pg=PT86|page=79|author=Alan Clayson|title=The Rough Guide to Rock|editor=Peter Buckley|publisher=Rough Guides|date= 2003}}</ref> Screaming Lord Sutch and the Savages bola skupina, v ktorej, okrem Becka, začínali mená ako [[Jimmy Page]], [[Ritchie Blackmore]], [[Noel Redding]], [[Jon Lord]], či [[Ian Hunter]]. Nakrátko v roku 1963, Beck hral na sólovú gitaru aj s kapelou z [[Croydon]]u, The Rumbles. Hrávali piesne Geneho Vincenta a Buddy Hollyho. V roku 1963 ho niekdajší hráč na klávesy a zakladateľ kapely [[The Rolling Stones]], [[Ian Stewart]], zasvätil do žánru [[R&B]], Jeff Beck založil skupinu Nightshift, s ktoru hrával na Oxford Street na hudobnej scéne [[100 Club]]. S touto skupinou nahral pre [[Piccadilly Records]] singel „Stormy Monday“/„That's My Story“.<ref name=Rough/><ref>{{cite book|url=https://books.google.co.uk/books?id=w5egBAAAQBAJ&pg=PT41|page=41|title=Hot Wired Guitar: The Life of Jeff Beck|author=Martin Power|publisher=Music Sales Limited|date= 10 Nov 2014}}</ref> V októbri 1964 Beck od Nightshift odišiel a spojil sa s kapelou The Tridents, pochádzajúcej z oblasti [[Chiswick]]u. The Tridents hrávali vo Walton Hop vo Waltone na Temži a ako sprievodná skupina v programe Walton Hop talent show. The Tridents boli Beckovi sympatickí, lebo podľa jeho vlastných slov, podobne ako Jimmy Reed, hrali plnokrvné R&B, no tento štýl dobíjali energiou rocku. {{sfn|Carson|2001|p=29}} V roku 1964 Beck pôsobil aj ako štúdiový hudobník, keď pre skupinu z [[Boothstown]]u, Fitz and Startz, nahral pre vydavateľstvo [[Parlophone]] singel „I'm Not Running Away“ s B&nbsp;stranou „So Sweet“.
 
V marci roku 1965 bol Beck prizvaný do kapely [[The Yardbirds]], v ktorej nahradil [[Eric Clapton|Erica Claptona]]. Doporučil ho jeho známy, tiež štúdiový hudobník, [[Jimmy Page]], ktorého chceli pôvodne prizvať.<ref name="HitParaderApr66">{{cite news|url=http://www.ainian.com/HitParader_April66.pdf|title=Yardbird – How He Became England's|date=April 1966|publisher=Hit Parader|accessdate=30 January 2010}}</ref> Počas krátkeho, 20-mesačného Beckovho účinkovania v tejto kapele, The Yardbirds nahrali väčšinu z ich hitov, ktoré sa dostali do Top&nbsp;40. V roku 1966 nahral s nimi jediný štúdiový album, ktorý sa stal známy ako ''[[Roger the Engineer]]'' (v USA pod názvom ''Over Under Sideways Down''). V roku 1965 skupina vyšiel v Spojených štátoch album ''[[For Your Love]]'', ktorý mal na obale Jeffa Becka, no väčšinu nahrávok Yardbirds na tomto projekte nahral Eric Clapton. Od septembra do novembra 1966 Beck hral v The Yardbirds na sólovú gitaru spolu s Jimmim Pageom, ktorý pôvodne, v júni toho roku, prišiel do skupiny aby nahradil basgitaristu, Samwella-Smitha.<ref name="HitParaderApr66" /> Túto dvojicu môžme spolu vidieť hrať v jednom zo záberov z filmu ''[[Blow Up]]'' (česky ''Zvětšenina'', 1966,&nbsp;r.&nbsp;[[Michelangelo Antonioni]]). V polovici turné The Yardbirds po USA bol Beck pre svoje problematické správanie z kapely vyhodený.<ref name="SPI-Clapton-Beck">{{cite news|url=http://www.seattlepi.com/lifestyle/blogcritics/article/Eric-Clapton-And-Jeff-Beck-The-Death-of-a-886843.php|title=Eric Clapton And Jeff Beck: The Death of a Musical Revolution|date=26 April 2011|publisher=Seattle Post-Intelligencer|accessdate=27 March 2012}}</ref> Po odchode zo skupiny Beck nahral skladbu „[[Beck's Bolero]]“ (spolu s ním nahrával aj [[Jimmy Page]], [[John Paul Jones]], [[Nicky Hopkins]] a [[Keith Moon]]) a dve ďalšie sólové single, ktoré boli hitmi v Spojenom kráľovstve: „[[Hi Ho Silver Lining]]“ a „Tallyman“. Krátko potom založil vlastnú kapelu, [[The Jeff Beck Group]]. Členmi tejto skupiny bol bývalý člen [[The Shadows]] [[Jet Harris]] (basová gitara), [[Rod Stewart]] (spev), [[Ronnie Wood]] (najprv rytmická, potom basová gitara), [[Nicky Hopkins]] (klavír) no a po viacerých zmenách za bicími nástrojmi začiatkom roku 1967 zostal [[Micky Waller]].
Skupina pre [[Columbia Records]] ([[Epic]] v USA) vyprodukovala dva albumy: ''[[Truth (Jeff Beck album)|Truth]]'' (august, 1968) and ''[[Beck-Ola]]'' (júl, 1969).
 
==Aparatúra==