Václav I. (český kráľ): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Úprava článku
Marián 2 (diskusia | príspevky)
nesprávny výraz nahradený správnym: opátkou
Riadok 18:
Od detstva bol zvláštny – neurotický, možno psychicky chorý. Miloval potulky hlbokým lesom a vášnivo lovil. Pri jednej loveckej akcii nešťastne prišiel o oko. Zvláštne znie informácia kronikárov o tom, že kráľ Václav neznášal zvuk kostolných zvonov. Vyvolával u neho kruté bolesti hlavy a akési záchvaty podobné epilepsii. Preto kdekoľvek sa objavil, tam počas jeho prítomnosti museli všetky zvony zmĺknuť. Podľa lekárov je to choroba nazývaná [[idiosynkracia]] – t. j. zvýšená precitlivenosť voči určitým frekvenciám zvukového vlnenia.
Jednooký Václav I. otvoril dvere Čiech dokorán novému [[gotika|gotickému]] slohu, chcel byť naozajstným rytierom, podľa všetkých pravidiel, a podporoval všetky rytierske rády, obrady a turnaje. V gotickom slohu bol vystavaný nový ženský [[Kláštor svätej Anežky Českej|kláštor]] zasvätený [[František z Assisi|svätému Františkovi]], ktorého prvou abatišouopátkou sa stala Václavova sestra [[Anežka Česká|Anežka]] (neskoršie, v roku 1989, vyhlásená za svätú).
K výraznému zlepšeniu ekonomických pomerov prispela tzv. kolonizácia, spojená s premenou lesov a močiarov na úrodné polia. Kolonizácia trvala dlhý čas, prakticky až do polovice [[14. storočia]]. Jej súčasťou tiež bolo zakladanie miest ako stredísk remeselníckej a obchodnej činnosti. Zatiaľ čo na kolonizácii vidieka sa podieľalo české etnikum a početní prisťahovalci z preľudnených nemeckých oblastí, rozvoj veľkých miest súvisel predovšetkým s aktivitou nemeckého živlu. Platilo to tiež aj o pražskom podhradí, ktorého pravá strana (neskôr [[Staré Mesto (Praha)|Staré Mesto]]) obdržalo po roku [[1230]] mestské práva, ako aj výsadu obohnať areál hradbami.