Rysy (vrch): Rozdiel medzi revíziami

aktualizácia, rozšírenie, externé odkazy, wikilinky
(aktualizácia, wikilinky)
(aktualizácia, rozšírenie, externé odkazy, wikilinky)
}}
 
'''Rysy''' ({{vjz|pol|Rysy}}, {{vjz|deu|Meeraugspitze}}, {{vjz|hun|Tengerszemcsúcs}}) je jeden z najpopulárnejších vyhliadkových štítov hlavného hrebeňa [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatier]] , medzi Žabím sedlom ([[Žabí kôň|Žabím koňom]]) a [[Váha (sedlo)|Váhou]] ([[Ťažký štít|Ťažkým štítom]]) na [[slovensko]]-[[Poľsko|poľskej]] hranici.<ref name="Bohuš">{{Citácia knihy| priezvisko = Bohuš| meno = Ivan | odkaz na autora = Ivan Bohuš | titul = Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier| vydanie = 1| vydavateľ = ŠL TANAPu| miesto = Tatranská Lomnica| rok = 1996| isbn = 80-967522-7-8| kapitola = | strany = 457 | jazyk = }}</ref>
'''Rysy''' ({{mnm|2503.0|w}})<ref name="Turistická mapa 113 Vysoké Tatry">{{Citácia knihy
| titul = Turistická mapa 113 Vysoké Tatry 1 : 50 000
| vydanie = 12
| rok = 2013
| vydavateľ = [[VKÚ]], akciová spoločnosť
| miesto = [[Harmanec (obec)|Harmanec]]
| isbn = 978-80-8042-680-4
| dátum_prístupu = 2016-01-08
}}</ref> ({{v jazyku|deu|Meeraugspitze}}, {{V jazyku|hun|Tengerszem-csúcs}}) sú [[vrch (vyvýšenina)|vrch]] na [[Slovensko|Slovensku]] a v [[Poľsko|Poľsku]] vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]] na [[slovensko]]-[[Poľsko|poľskej]] hranici.
 
== Charakteristika ==
Od východného vrcholu tvorí prvý hraničný bod medzi Slovenskom a Poľskom na hlavnom hrebeni a severozápadný vrchol je najvyšším bodom Poľska. Na sever vysiela dlhý vedľajší hrebeň medzi [[Dolina Rybiego Potoku|Dolinu Rybiego Potoku]] a [[Bielovodská dolina|Bielovodskú dolinu]].
Rysy sú jedným z najvyhľadávanejších a najznámejších tatranských vrcholov, s krásnym kruhovým rozhľadom. Nachádzajú sa v [[Hlavný hrebeň Vysokých Tatier|hlavnom hrebeni Vysokých Tatier]]. Z [[Vrchol vrchu|vrcholu]] vybiehajú tri [[Hrebeň (geomorfológia)|hrebene]]: na sever k [[Malé Rysy|Malým Rysom]], na juh cez [[Váha (sedlo)|Váhu]] k [[Ťažký štít|Ťažkému štítu]] a na západ k [[Žabí kôň|Žabiemu koňu]].
 
MajúRysy majú tri vrcholy:
* strednýprostredný (hlavný) ({{mnm|2503.0}})<ref name="Turistická mapa 113 Vysoké Tatry" />
* severozápadný ({{mnm|2498.7}})<ref name="Turistická mapa 113 Vysoké Tatry" />
* juhovýchodný ({{mnm|2473}})
 
[[Súbor:Rysy 001.JPG|náhľad|vľavo|Turisticky prístupný severozápadný vrchol ({{mnm|2498.7}}) - najvyšší bod [[Poľsko|Poľska]]]]
 
Severozápadný vrchol zároveň slúži, od roku [[2000]], ako hraničný peší prechod ({{Turistická značka|červená}}, [[turistickáčervená značka]]), otvorený len od [[1. júl]]a do [[30. september|30. septembra]] od 7:00 do 19:00) a je.Je najvyšším bodom Poľska. Stredný vrchol je najvyšším bodom v [[Tatry|Tatrách]], ktorý je voľne prístupný bez [[Horský vodca|horského vodcu]] (s výnimkou [[Lomnický štít|Lomnického štítu]] pri použití [[Lanovka|lanovky]]).
 
Na [[Úbočie|úbočí]] Rysov sa v [[Nadmorská výška|nadmorskej výške]] {{mnm|2250}} nachádza najvyššie položená [[horská chata]] v [[Tatry|Tatrách]] i na Slovensku, známa [[Chata pod Rysmi]].
 
Na [[Úpätie|úpätí]] Rysov (na slovenskej strane) sa nachádzajú 3 malé [[kar (geológia)|karovo]]-[[moréna|morénové]] jazerá - [[Žabie plesá]] ([[Veľké Žabie pleso mengusovské|Veľké]], [[Malé Žabie pleso mengusovské|Malé]] a [[Vyšné Žabie pleso mengusovské|Vyšné]]), na poľskej strane ležia dve plesá: [[Czarny Staw pod Rysami]] a najväčšie tatranské pleso - [[Morské oko (pleso)|Morskie Oko]].
 
{{clear|left}}
 
=== KnihyNázov ===
Názov Rysy (zhodný v slovenčine aj v poľštine) pochádza z [[Gorali (poľsko-slovenské pomedzie)|goralského]] ''rysy'', čo je pomenovanie pre čiary, ryhy či štrbiny, ktoré sú viditeľné pri pohľade zo severu na vrchol Rysov a tiež na severné steny Mengusovských štítov. Tieto žľaby sú často i v lete zasnežené a tak sa vynímajú na tmavom žulovom podloží skalných stien. Nemá teda nič spoločného s rovnomennou mačkovitou šelmou. Pred [[Prvá svetová vojna|1. svetovou vojnou]] ich dokonca propagovali pod názvom ''uhorské/maďarské'' alebo ''tatranské Rigi'', pre ich široký výhľad. Prvý turistický návštevník [[Eduard Blasy]] so svojimi priateľmi, ktorý vystúpil na vrchol Rysov v lete [[1840]], ho pomenoval Meeraugspitze. Napísal: „Vypína sa tesne nad Meerauge a patrí mu zrejme piate miesto vo výškovom poradí“.<ref name="Tatranské štíty">{{Citácia knihy| priezvisko = Bohuš| meno = Ivan | odkaz na autora = Ivan Bohuš | titul = Tatranské štíty a ľudia| vydanie = 1| vydavateľ =IaB | miesto = Tatranská Lomnica| rok = 2012| isbn = 978-80-969017-9-1 | kapitola = | strany = 159| jazyk = }}</ref> <ref name="Bohuš" />
[[Súbor:Chata pod Rysmi 001.JPG|náhľad|[[Chata pod Rysmi]] ({{mnm|2250}}) - najvyššie položená [[horská chata]] v [[Tatry|Tatrách]] i na [[Slovensko|Slovensku]]]]
 
== PrístupPrvovýstupy ==
Prvý známy letný výstup na Rysy uskutočnil v roku [[1840]] [[Eduard Blasy]] s priateľmi a so sprievodcom [[Ján Ruman Driečny (1780)|Jánom Rumanom-Driečnym]] starším, prvý zimný výstup uskutočnili [[Teodor Wundt]] a [[Jakub Horvay]] [[10. apríl]]a [[1884]]. Prvou ženou bola v zime na Rysoch [[17. február]]a [[1905]] [[Budapešť|budapeštianska]] horolezkyňa a lyžiarka Terézia Egenhofferová ([[1885]]{{--}}[[1940]]) s horským vodcom [[Ján Franz|Jánom Franzom]] st.<ref name=" Tatranské štíty " />
=== Značkované trasy ===
==== Zo Slovenska ====
* po {{turistická značka|modrá}} značke od [[Popradské pleso|Popradského plesa]] [[Mengusovská dolina|Mengusovskou dolinou]] cez rázcestie ''Nad Žabím potokom'', odtiaľ po {{turistická značka|červená}} značke okolo [[Žabie plesá|Žabích plies]] a [[Chata pod Rysmi|Chaty pod Rysmi]] cez [[Horské sedlo|sedlo]] [[Váha (sedlo)|Váha]], trvanie: ↑ 3:35 [[Hodina|h]], ↓ 2:45 [[Hodina|h]]
 
==== Z Poľska ====
* po {{turistická značka|PLčervená}} značke od [[Morské oko (pleso)|Morskiego Oka]] okolo [[Czarny Staw pod Rysami|Czarneho Stawu pod Rysami]], trvanie: ↑ 4:00 [[Hodina|h]], ↓ 3:05 [[Hodina|h]]
 
== Niekoľko výstupov ==
=== Prvovýstupy ===
Prvý známy letný výstup na Rysy uskutočnil v roku [[1840]] [[Eduard Blasy]] so sprievodcom [[Ján Ruman Driečny (1780)|Jánom Rumanom-Driečnym]] starším, prvý zimný výstup uskutočnili [[Teodor Wundt]] a [[Jakub Horvay]] [[10. apríl]]a [[1884]].
 
=== Známe výstupy ===
Roku [[1899]] navštívila Rysy poľsko-francúzska vedkyňa [[Marie Curiová]] (1867-1934) s manželom [[Pierre Curie|Pierrom]] a roku [[1913]] neskorší vodca ruskej revolúcie, [[Vladimir Iľjič Lenin]], na ktorého počesť sa počas [[Socializmus|socializmu]] v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] konali výstupy na Rysy.
 
== NázovTuristika ==
==== Zo Slovenska ====
Názov Rysy (zhodný v slovenčine aj v poľštine) pochádza z [[Gorali (poľsko-slovenské pomedzie)|goralského]] ''rysy'', čo je pomenovanie pre čiary, ryhy či štrbiny, ktoré sú viditeľné pri pohľade zo severu na vrchol Rysov a tiež na severné steny Mengusovských štítov. Tieto žľaby sú často i v lete zasnežené a tak sa vynímajú na tmavom žulovom podloží skalných stien. Nemá teda nič spoločného s rovnomennou mačkovitou šelmou. Pred [[Prvá svetová vojna|1. svetovou vojnou]] ich dokonca propagovali pod názvom ''uhorské/maďarské'' alebo ''tatranské Rigi'', pre ich široký výhľad.
* po {{turistickáTuristická značka|modrá}} modrej značke od [[Popradské pleso|Popradského plesa]] [[Mengusovská dolina|Mengusovskou dolinou]] cez rázcestie ''Nad Žabím potokom'', odtiaľ po {{turistickáTuristická značka|červená}} červenej značke okolo [[Žabie plesá|Žabích plies]] a [[Chata pod Rysmi|Chaty pod Rysmi]] cez [[Horské sedlo|sedlo]] [[Váha (sedlo)|Váha]], trvanie: ↑ 3:35 [[Hodina|h]], ↓ 2:45 [[Hodina|h]]
 
==== Z Poľska ====
* po {{Turistická značka|červená}} červenej značke od [[Morské oko (pleso)|Morskiego Oka]] okolo [[Czarny Staw pod Rysami|Czarneho Stawu pod Rysami]], trvanie: ↑ 4:00 [[Hodina|h]], ↓ 3:05 [[Hodina|h]]<ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Andráši| meno = Július | odkaz na autora = Július Andráši (horolezec) | titul = Tatranské vrcholy : vysokohorský sprievodca| vydanie = 1| vydavateľ = Šport| miesto = Bratislava| rok = 1966| isbn = | kapitola = | strany =149 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Andráši| meno = Július| odkaz na autora = Július Andráši (horolezec)| priezvisko2 = Andráši| meno2 = Arno| odkaz na autora2 = | titul = Tatranské vrcholy, vysokhorský sprievodca| vydavateľ = Šport| miesto = Bratislava| rok = 1973 | počet strán = | id =77-025-7311-6 | jazyk = }}</ref>
 
== Referencie ==
{{referencie}}
 
== Galéria ==
Rysy 005.JPG|Pohľad z vrcholu Rysov do doliny [[Žabie plesá|Žabích plies]]
Rysy 006.JPG|Dolu [[Czarny Staw pod Rysami]] a [[Morskie Oko]], ležia skoro o 1000 m nižšie ako vrchol Rysov
Rysy 007.JPG|Vrchol Rysov na ktorom nechýba schránka s [[Vrcholová kniha|vrcholovou knihou]]
</gallery>
 
== Referencie ==
{{Referencie}}
 
== Literatúra ==
=== Knihy ===
* '''Šport''', [[Bratislava]], Andráši Július a kolektív, Turistický sprievodca ČSSR – Zväzok 6, [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysoké Tatry]], 1985
 
=== Mapy ===
* '''[[VKÚ]]''', akciová spoločnosť, [[Harmanec (obec)|Harmanec]], č. 113, Turistická mapa 113 [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysoké Tatry]] 1 : 50 000, 12. vydanie, 2013, ISBN 978-80-8042-680-4
* '''BB Mapy''', [[Banská Bystrica]], 6. časť, [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysoké Tatry]] Podrobná turistická a cykloturistická mapa 1 : 50 000 (príloha denníka [[Pravda (slovenský denník)|Pravda)]], 1. vydanie, 2016
 
== Pozri aj ==
4 506

úprav