Claudius II.: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
CommonsDelinker (diskusia | príspevky)
Odkaz na súbor 104_Claudius_II_Gothicus.jpg bol odstránený, pretože ho Sealle na Commons zmazal.
Marián 2 (diskusia | príspevky)
Babylon
Riadok 11:
Od jari roku [[269]] Claudia plne zamestnávali prípravy na vojnu s [[Góti|Gótmi]], najnebezpečnejšími protivníkmi impéria na [[Balkán]]e. Prednedávnom síce Gótov porazil cisár Gallienus, ale Aureolova revolta a následné obliehanie Milána výpravu prerušili a vpády potom nerušene pokračovali ďalej. Claudius dostihol gótskych drancovačov blízko mesta Naissu (dnes [[Niš]]), chytrou stratégiou ich vylákal pred svoje jednotky a zasadil im ťažkú porážku. Údaj o 50 000 mŕvych Gótoch je nepochybne prehnaný, ukazuje však, aké výrazné bolo rímske víťazstvo. Na oslavu svojho úspechu prijal cisár víťazný titul ''Gothicus maximus'', ktorého prvá zložka sa stala navždy súčasťou jeho mena.
 
Menej úspešne sa vyvíjala situácia na Východe. Tam po zavraždení Septimia [[Odaenathus|Odaenatha]] prevzala vládu energická [[Zenobia]], ktorá sa nemienila uspokojiť s dovtedajšími ziskami [[Palmýra|Palmýry]]. Jej vojská najprv podnikli útok smerom do vnútra [[Malá Ázia|Malej Ázie]] (k [[Ankara|Ankýre]]) a na jar roku [[270]] napadla [[Egypt]]. Pretože egyptský prefekt Tenagino Probus pomáhal Claudiovi v boji s Gótmi, obsadiť krajinu bolo pomerne jednoduché. Probus sa však rýchlo vrátil, dobyl stratenú provinciu naspäť a uvažoval o protiofenzíve. Počas príprav na ňu padol pri egyptskom BabylóneBabylone do pasce, ktorá ho stála život a Palmýranom zaistila vládu nad Egyptom.
 
Na Západe naopak Claudius ovládol provinciu Tarraconensis, ktorú od roku [[260]] spravovali „galskí cisári“ z Porýnia. Nebola to síce jeho priama zásluha, pretože v tom čase sa zdržiaval na Balkáne, správy o víťazstve pri Naissu však pritom iste zohrali svoju úlohu. Claudiovi už čas nedoprial, aby sa z tohto úspechu výraznejšie radoval – počas pobytu v Sirmiu sa nakazil morom a na jeho následky asi v septembri 270 zomrel. Svojmu krajanovi [[Aurelianus|Aurelianovi]] zanechal konsolidovanú panovnícku moc, ale aj mnoho rozrobenej práce; na úplné prekonanie krízy 3. storočia boli potrební ešte ďalší „Illyrovia“.