Tajbrejk: Rozdiel medzi revíziami

'''Tajbrejk''' (z angl. ''tiebreak'') je skrátená hra v [[tenis]]e. Hrá sa za stavu {{ku|6:|6}}. Na podaní je hráč, ktorý mal túto výhodu v predošlej hre (t. j. za stavu {{ku|6:|5}}, resp. {{ku|5:|6}}) a má k dispozícii jedno podanie. Ďalej sa pokračuje po dvoch podaniach. Víťazom je ten hráč, ktorý sa svojmu súperovi vzdiali na aspoň 2 body a zároveň dosiahne 7 alebo viac bodov.

Pred zavedením tajbrejku sa často hrávali "nekonečné" zápasy. Tak sa stalo aj vo [[Wimbledon (tenis)|Wimbledon]]e v roku [[1969]], keď [[Pancho Gonzales]] a [[Charlie Pasarell]] odohrali 5-setový zápas so skóre '''{{ku|22-|24}}, {{ku|1-|6}}, {{ku|16-|14}}, {{ku|6-|3}}, {{ku|11-|9'''}}. Zápas trval 5 hodín a 12 minút a bol rozdelený do dvoch dní. V piatom sete mal Pasarell dohromady 7 mečbalov, dvakrát musel Gonzalez dokonca obracať stav {{ku|0-|40}}.

Vo štvorhre, najmä v mixe a v juniorských zápasoch, sa hrá miesto rozhodujúceho setu často tzv. zápasový tajbrejk (alebo tiež supertajbrejk). Na rozdiel od klasického tajbrejku sa nehrá na sedem, ale '''na 10 víťazných bodov'''. Konečný stav po zápasovom tajbrejku môže mať napr. takúto výslednú podobu:

* [[Květa Peschkeová]] / [[Lisa Raymondová]] – [[Šuaj Pchengová]] / [[C’ Jenová]] 2–6{{ku|2|6}}, 7–6{{ku|7|6}}, 10–4{{ku|10|4}}.