Verzia z 12:19, 16. február 2017 upraviť Starekolena (diskusia \| príspevky) 8 529 editací podnadpisy Značka: vizuálny editor ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 12:41, 16. február 2017 upraviť vrátiť Starekolena (diskusia \| príspevky) 8 529 editací →‎Funkcie Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 76: V priebehu 60-tych rokov 20. storočia bol jednou z hlavných osobností reformného prúdu v [[Komunistická strana Československa\|Komunistickej strane Česko-Slovenska]], <nowiki/>v období [[Pražská jar\|Pražskej jari]] vystupoval ako verný stúpenec [[Alexander Dubček\|Alexandra Dubčeka]]. V apríli roku [[1968]] sa stal podpredsedom česko-slovenskej vlády, v ktorej bol jedným z popredných iniciátorov ústavného zákona o federatívnom usporiadaní republiky. Pred [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska\|okupáciou]] bol oveľa radikálnejší než umiernený Dubček. Ešte v utorok [[20. august]]a [[1968]] v Žiari nad Hronom vystúpil s proreformným prejavom, v ktorom obvinil Biľakovo vedenie KSS zo sabotáže Dubčekovej politiky na Slovensku a seba prezentoval ako muža, ktorý, ak bude zvolený za prvého tajomníka ÚV KSS, stane sa dôsledným realizátorom reforiem na Slovensku a pevnou oporou Dubčekovho vedenia v Prahe. Kým predsedníctvo ÚV KSČ v Prahe po [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska\|vpáde armád v auguste 1968]] tento "vstup" odsúdilo, predsedníctvo ÚV KSS v Bratislave, ktoré za neprítomného [[Vasil Biľak\|Biľaka]] a z jeho poverenia riadil [[Miloslav Hruškovič\|Hruškovič]], oznámilo vstup armád a predložilo text [[Pozývací list\|pozývacieho listu]] tvrdiac, že „v Prahe bol schválený všetkými vrátane Dubčeka a proti boli iba [[Josef Smrkovský\|Smrkovský]] a [[František Kriegel\|Kriegel]]“. Potom sa šesť z desiatich prítomných členov predsedníctva vyslovilo za schválenie pozývacieho listu (proti boli [[Michal Falťan\|Falťan]], ''Daubner, Turček'' a ''[[Anton Ťažký ml.\|Ťažký]]''). Keď diaľkopisom prišlo skutočné stanovisko predsedníctva ÚV KSČ, [[Viktor Pavlenda]] a [[Jozef Zrak]] sa spamätali a zatelefonovali Husákovi, ktorý sa práve vrátil zo Žiaru nad Hronom. Husák na zasadanie prišiel a veľmi ostro odsúdil schválený text slovami: „Čo ste to porobili súdruhovi Dubčekovi, tak ho zradiť a vraziť mu nôž do chrbta. To sa musí okamžite zmeniť, odvolať a prijať nový dokument na podporu stanoviska prijatého pražským predsedníctvom.“ === Ne čele KSČ počas normalizácie 1969 - 1989 === Riadok 114: [[Zbor povereníkov]] * 1944 – 1945: povereník vnútra v [[Zbor povereníkov Slovenskej národnej rady od 1. septembra 1944 do 4. septembra 1944\|1. Zbore]] a [[Zbor povereníkov Slovenskej národnej rady od 1. septembra 1944 do 4. septembra 1944\|2. Zbore]] povereníkov * 1944 – 1945: povereník vnútra * 1945 – 1946: povereník ~~dopravy~~dopravu a ~~techniky~~verejné práce (v [[Zbor povereníkov Slovenskej národnej rady od 18. septembra 1945 do 16. augusta 1946\|6. Zbore]]) * 1946 – 1950: predseda zboru povereníkov (v [[Zbor povereníkov Slovenskej národnej rady od 16. augusta 1946 do 18. novembra 1947\|7.]] , [[Zbor povereníkov Slovenskej národnej rady od 18. novembra 1947 do 23. februára 1948\|8. Zbore]]) * 1946 – 1950: predseda zboru povereníkov * 1948 – 1950: povereník pre poľnohospodárstvo a pozemkovú reformu (od [[Zbor povereníkov Slovenskej národnej rady od 6. marca 1948 do 18. júna 1948\|9. Zboru]]) Národné zhromaždenie, od roku 1968 Federálne zhromaždenie

Gustáv Husák: Rozdiel medzi revíziami