Josef Mysliveček: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
preklepy, kategórie, infobox, typografia
Riadok 1:
{{Infobox Osobnosť}}
{{na úpravu|pozostatky češtiny v texte}}
| Meno = Josef Mysliveček
{{Infobox Osobnosť}}
| Rodné meno =
'''Josef Mysliveček''', taliansky '''Giuseppe Venatorini''' (* [[9. marca]] [[1737]], [[Praha]] - † [[4. februára]] [[1781]], [[Rím]]) bol [[Česko|český]] [[hudobný skladateľ]] obdobia neskorého [[Barok|baroka]] a [[Klasicizmus|klasicizmu]]. Bol nazývaný "Božským Čechom" (''Il divino Boemo''). Zložil takmer 30 opier, 10 oratórií, rad symfónií, koncertov a množstvo komornej a chrámovej hudby. Rad diel sa nezachovala alebo ešte nebola objavená.
| Popis osoby = český hudobný skladateľ
| Portrét = Jan_Vilímek_-_Josef_Mysliveček.jpg
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = [[9. marca]] [[1737]]
| Miesto narodenia = [[Praha]], [[Česko]]
| Dátum úmrtia = {{duv|1781|2|4|1737|3|9}}
| Miesto úmrtia = [[Rím]], [[Taliansko]]
| Bydlisko =
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť =
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Známa vďaka =
| Alma mater =
| Profesia =
| Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] -->
| Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 =
| Portál2 =
| Portál3 =
}}
 
'''Josef Mysliveček''', po taliansky '''Giuseppe Venatorini''' (* [[9. marcamarec]] [[1737]], [[Praha]] {{- -}}† [[4. februárafebruár]] [[1781]], [[Rím]]) bol [[Česko|český]] [[hudobný skladateľ]] obdobia neskorého [[Barok|baroka]] a [[Klasicizmus|klasicizmu]]. Bol nazývaný "Božským„Božským Čechom"Čechom“ (''Il divino Boemo''). Zložil takmer 30 opier, 10 oratórií, rad symfónií, koncertov a množstvo komornej a chrámovej hudby. RadVeľa diel sa nezachovalanezachovalo alebo ešte nebolaneboli objavenáobjavené.
 
== Život ==
Josef Mysliveček bol synom bohatého pražského mešťana a mlynára, ktorý hospodáril v Dubovom mlyne v Šáreckom údolí pri Prahe a bol tiež dedičným nájomcom mlyna na Novotného lávke v Prahe na Novom Meste (od roku 1936 je v dome Smetanovo múzeum). JozefJosef sa narodil ako jednovaječné dvojča s bratom Jáchymom, pravdepodobne v Sovových mlynoch na Kampe. Obaja bratia absolvovali trivium na staromestskej škole u [[Dominikáni|dominikánov]] u sv. Jiljí a od roku 1747 Akademické gymnázium u [[Jezuiti|jezuitov]] v [[Klementinum|KlementinuKlementine]], kde tiež od roku 1753 mali pokračovať v štúdiu filozofie a literatúry na univerzite, Josef ale školu pred dokončením opustil. V rokoch 1753{{--}}1756 sa obaja bratia vyučili u Václava KľučkyKliku mlynárskémumlynárskemu remeslu, roku 1758 boli prijatí do cechu ako tovariši, roku 1761 boli vyhlásení majstrami.
 
Josef okrem toho študoval v Prahe hru na husle u virtuóza [[František Benda (skladateľ)|Františka BendyBendu]] a hudobnú kompozíciu u Františka JozefaJosefa Habermanna. Na organ ho učil Týnský organista Franz Josef Seeger. Už ako dvanásťročný platil za dobrého huslistu. Ako skladateľ a komorný hudobník nastúpil do služieb grófa VincentaVincenca Valdštejna, pre ktorého anonymne zložil 6 skladieb z cyklu Mesiace (Január až Jún). Ďalej písal kantáty pre opáta kláštora cisterciánov v Oseku Kajetána Březinu a pre kláštor benediktínov v Břevnove. Trpel však provincionalizmom českých krajín a chcel získať nezávislosť a skúsenosti v cudzine. Břevnovský opát Fridrich Grundtmann mu protopreto zaplatil cestu do Talianska, kam Mysliveček natrvalo odišiel roku 1763.
 
Sprvu sa živil ako huslista a študoval hudbu u organistu a skladateľa Giovanniho BattistyBattistu Pescettiho (1704{{--}}1766) v [[Benátky|Benátkach]]. Ako skladateľ sa presadil svojou prvou (ale nedochovanounezachovanou) operou ''Zmätok na Parnase'', uvedenou v [[Parma|Parme]] asi v rokoch 1764{{--}}1765. Roku 1766 nasledovala závratná kariéra počnúc operou ''Semiramis znovu poznaná'', uvedenou v [[Bergamo (mesto)|Bergame]], a najmä roku 1767 po uvedení opery ''Bellerofontes'' vov divadle Teatro San Carlo v [[Neapol|Neapole]]e. Jeho obľúbeným libretistom bol básnik Pietro Metastasio.
 
Zlom v kariére a postupný Myslivečkov pád na dno spoločnosti prinieslapriniesli letaroky 1777{{--}}1781, kedy sa u neho začali prejavovať príznaky venerickej choroby ([[syfilis]]). Zároveň upadal do dlhov a stratil angažmá v opernom dome San Carlo v Neapole. V dôsledku toho začiatkom roku 1777 opustil Taliansko a odišiel na pozvanie bavorského vojvodu Maximiliána I. Jozefa) do [[Mníchov|Mníchova]]a. Pri ceste sa s ním prevrhol koč. Tradícia tvrdila, že do tržnétržnej rany dostal infekciu, a preto strávil rok v nemocnici a na jar 1778 odtiaľ vyšiel so znetvorenou tvárou. Syfilis však bolabol pravou príčinou znetvorenieznetvorenia jeho tváre. 5. apríla roku 1780 bola v Ríme uvedená jeho posledná opera ''Antigonos'', ktorá svojím chmurnýmchmúrnym ladením u publika úplne prepadla. Mysliveček zomrel chudobný a osamelý v Ríme. Priaznivci jeho hudby mu však vystrojili honosný pohreb v kostole San Lorenzo in Lucina.
 
Jeho veľkým obdivovateľom bol mladý [[Wolfgang Amadeus Mozart]].
 
== Iné projekty ==
{{projekt}}
 
== Externé odkazy ==
*[http://www.nytimes.com/2007/03/04/arts/music/04waki.html Portrét v New York Times]
 
== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Josef Mysliveček|14608488}}
 
{{DEFAULTSORT:Mysliveček, Josef}}
[[Kategória:Českí hudobní skladatelia]]
[[Kategória:Skladatelia vážnej hudby]]
[[Kategória:Klasicistickí skladatelia]]
[[Kategória:Operní skladatelia]]
[[Kategória:Osobnosti z Prahy]]