Fiľakovský hrad: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
typografia, wikify, doplnok |
|||
Riadok 1:
[[Obrázok:FilakovoHrad.jpg
'''Fiľakovský hrad''' bol stredoveký hrad, ktorého ruiny sa vypínajú nad [[Fiľakovo|Fiľakovom]].
== História ==
V rokoch [[1348]] a [[1385]] sa v listinách spomína ako kráľovský majetok. V roku [[1435]] ho dostali do zálohy [[Peréniovci]], v roku [[1440]] majiteľka hradu - kráľovná Alžbeta poverila zabezpečením panstva [[Ján Jiskra|Jána Jiskru]].
V roku [[1483]] dobyli hrad vojská kráľa [[Matej Korvín|Mateja Korvína]] a vyhnali z hradu [[Štefan Peréni|Štefana Peréniho]]. Od roku [[1490]] bol správou hradu poverený kapitán Raškai. Jeho dcéru si zobral za ženu František Bebek a hrad dostal ako veno.
Po zosilnení [[Osmanská ríša|tureckého nebezpečenstva]] dal hrad v roku [[1551]] prestavať podľa plánov talianskeho staviteľa A. da Vedano na mohutnú [[renesancia|renesančnú]] pevnosť. Spolu s hradom sa vybudovalo aj mestské opevnenie nadväzujúce na hradnú [[akropola|akropolu]]. Hrad sa napriek snahe obrancov však v roku [[1554]] dostal do rúk Turkov, ktorí sa na ňom usídlili na 39 rokov. Odtiaľto vládol beg Hamza a po ňom beg Šaman veľkej časti južného Slovenska – Fiľakovskému [[sandžak]]u.
Cisárske vojská dobyli hrad späť od Turkov v roku [[1593]]. Vystriedalo sa na ňom niekoľko veliteľov, napríklad:
* [[1598]] - [[Michal Sörényi]]
* [[1599]] [[Honorius Tonhauser]]
* vicekapitán [[František Rédei]]
Hrad na príkaz snemu v rokoch [[1602]] a [[1604]] obnovili, ale hneď ho obsadili [[Bočkaj|bočkajovské]] vojská.
Časté vojenské nepokoje medzi mocenskými skupinami habsburskej ríše a cisárom si vynútili aj rýchle a opakované úpravy – v rokoch 1608, 1609, 1613 a znova v roku 1619 (po požiari 1615). V rokoch 1621-1623 o hrad bojovali [[betlen]]ovci. Kapitánom hradu bol [[Tomáš Bosnyák de Magyarbel]].
Počas Rákociho povstania, keď bol kapitánom [[František Vešeléni]] obsadlo mesto cisárske vojsko. Hrad aj mesto prosperovali. Na Červenej skale bola postavená strážna veža a na Strážnej hore bola trvalo umiestnená posádka. V hrade sa konali zasadania a porady okolitých žúp.
V rokoch 1650-1664 bol kapitánom hradu [[Adam Vešeléni]] a od roku [[1657]] sa dedičným kapitánom stáva [[Štefan Koháry I.]] a od roku 1667 [[Štefan Koháry II.]], ktorý dal v roku [[1672]] opraviť hradné múry. Počas [[Tököli]]ho protihabsburského povstania tento na hrad v roku [[1678]] zaútočil, ale nedobyl ho.
Od roku [[1972]] sa uskutočňuje konzervácia hradných ruín. Po rekonštrukcii Bebekovej bašty v nej bola zriadená expozícia z dejín hradu a mesta.
▲Rok [[1682]] je pre hrad aj mesto osudným. Tököli sa za výdatnej podpore Turkov (60 tisíc vojakov) sústredí na znovudobytie hradu, čo sa im po náročnom obliehaní aj podarí. Hrad vyhorel spolu s ním zhorel aj župný archív a mesto bolo zničené. Odvtedy je hrad v ruinách. Od roku [[1972]] sa uskutočňuje konzervácia hradných ruín. Po rekonštrukcii Bebekovej bašty je v nej zriadená expozícia z dejín hradu a mesta.
▲[[Obrázok:FilakovoHrad_podorys.jpg|200px|thumb|Pôdorys]]
==Opis hradného komplexu==
Pôvodný hrad tvorila v 12. storočí štvorboká veža, obvodový múr s palácom na juhozápadnej strane a pravdepodobne val s palisádami. Počas prestavby v roku [[1551]] bol hrad rozšírený o stredný hrad s dvojicou mohutných pentagonálnych bášt (západná nesie dodnes meno Bebekova). V mohutnom 6 m hrubom múre medzi nimi boli zriadené 3 delostrecké pozície a 6 výklenkov pre hákovnice. Pristavaný bol aj parkanový múr s dvojicou okrúhlych nárožných bášt, ktorý vymedzil prístupový koridor do stredného hradu. Dolný hrad zabezpečovali tri polygonálne bašty a dve vežové brány s padacím mostom a 10 metrov hlbokou priekopou. Súčasťou prestavby bolo aj vybudovanie mohutných mestských hradieb s bránami a rondelmi.
| |||