Svatopluk Čech: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
infobox
duplicitný parameter šablóny
Riadok 38:
Narodil sa v Ostředku u [[Benešov]]a. Jeho otec [[František Jaroslav Čech]] (1817, Peruc{{--}}1877, Slupka, Bukovina) bol panský hospodársky správca a český vlastenec. V rokoch 1848{{--}}1849 v čase konania [[Kroměřížský sněm|kroměřížského snemu]] pôsobil v [[Kroměříž]]i ako novinár. Povolanie a vlastenectvo otca boli dôvodom častého sťahovania v dobe básnikovej mladosti.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Strejček|meno=Ferdinand|titul=Životní román Františka Jaroslava Čecha|vydavateľ=F.Topič (Knihy českých osudů)|miesto=Praha|rok=1940|počet strán=202|jazyk=česky}}</ref> Detstvo prežil Benešovsku v Ostředku, Jezeře, Střížkove a Postupiciach<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=REGIONÁLNÍ AUTOŘI A REGIONÁLNÍ LITERATURA VLAŠIMSKA A PODBLANICKA|vydavateľ=Městská knihovna Vlašim|dátum prístupu=2014-12-05|miesto=Vlašim|url=http://www.knihovnavlasim.cz/autori-minulych-staleti-a-j/|jazyk=česky|kapitola=Autoři minulých staletí A - J}}</ref> a v [[Liteň|Litni]] na Berounsku. V [[Praha|Prahe]] vyštudoval piaristické gymnázium a neskôr práva. Prispieval do almanachu ''[[Ruch]]'' a časopisu ''Kvety'', od roku [[1871]] bol redaktorom ''[[Světozor|Světozoru]]''. V rokoch [[1873]]-[[1876]] pôsobil ako redaktor ''[[Lumír (časopis)|Lumír]]'', krátko pôsobil aj v ''[[Národní listy|Národných listoch]]''. V roku 1873 bol členom advokátskej kancelárie vo [[Slaný|Slanom]], toho istého roku však prax zanechal a venoval sa jej až v rokoch 1876{{--}}1879, kedy bol členom advokátskej kancelárie v Prahe. Riadnym členom [[Česká akademie věd a umění|Českej akadémie vied a umení]] zvolený dňa [[3. júl]]a [[1890]], svojho členstva sa vzdal v roku [[1895]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Šlechtová|meno=Alena|priezvisko2=Levora|meno2=Josef|titul=Členové České akademie věd a umění 1890–1952|vydanie=2|vydavateľ=Academia|miesto=Praha|rok=2004|počet strán=443|isbn=80-200-1066-1|strany=55}}</ref>
 
Veľa cestoval, navštívil [[Kaukaz]], [[Chorvátsko]], [[Dánsko]], [[Poľsko]], [[Taliansko]], [[Paríž]]. V rokoch 1895 až 1903 žil v [[Obříství]] u Mělníka. Koniec života trávil v Prahe na Letnej, v Holešoviciach a v Tróji. Pochovaný bol s veľkou slávou na Vyšehrade. Na hrobe (podľa návrhu architekta [[Antonín Wiehl|Antonína Wiehla]])<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Wirth|meno=Zdeněk|titul=Antonín Wiehl a česká renesance|vydavateľ=Jan Štenc|miesto=Praha|rok=1921|počet strán=27|strany=7-11|isbn=|jazyk=česky|vydanie=1.|rok=1921|poznámka=Zvláštny otisk zo zborníku Umění}}</ref> bola inštalovaná portrétna socha v životnej veľkosti, dielo [[Jakub Obrovský|Jakuba Obrovského]].<ref name="Atlas 2">{{Citácia knihy|priezvisko=Vavroušek|priezvisko2=Novák|meno=Bohumil|meno2=Arne|titul=Literární atlas československý|odkaz na titul=Literární atlas československý|zväzok=2|vydavateľ=Prometheus|miesto=Praha|rok=1938|isbn=|kapitola=Svatopluk Čech|strany=2}}</ref>
 
== Dielo ==
Riadok 144:
 
== Referencie ==
{{referencie|2}}
<references />
*{{Preklad|cs|Svatopluk Čech|14551980}}
 
== Iné projekty ==
Řádek 207 ⟶ 206:
* DŘEVOJÁNEK, Milan. ''Petrklíče na Vyšehradě.'' Neviditelný pes, február 2008, [http://neviditelnypes.lidovky.cz/osobnost-petrklice-na-vysehrade-1-dqb-/p_kultura.asp?c=A080220_114009_p_kultura_wag 1. časť] a [http://neviditelnypes.lidovky.cz/osobnost-petrklice-na-vysehrade-2-dq7-/p_kultura.asp?c=A080221_103009_p_kultura_wag 2. časť]
* [http://nase-rec.ujc.cas.cz/archiv.php?art=3334 Poměr Svatopluka Čecha k oprávcům jazyka]
 
== Zdroj ==
*{{Preklad|cs|Svatopluk Čech|14551980}}
 
{{DEFAULTSORT:Čech, Svatopluk}}
 
[[Kategória:Českí básnici]]
[[Kategória:Českí spisovatelia románov]]