Magna via (Rakúsko-Uhorsko): Rozdiel medzi revíziami

d (odobratá Kategória:Rakúsko-Uhorsko; pridaná Kategória:Doprava v Rakúsko-Uhorsku pomocou použitia HotCat)
História [[C. k.|cisársko-kráľovskej]] poštovej cesty siaha do obdobia vojen. Obsadenie južných oblastí monarchie vojskami [[Osmanská ríša|tureckého]] [[Sultán|sultána]] Solimana po [[Bitka pri Moháči|bitke pri Moháči]] v r. [[1526]] spôsobilo pretrhnutie spojenia [[Viedeň|Viedne]] so stredoslovenskými banskými mestami a ostatným východným územím. Zložitá situácia v [[Habsburská monarchia|monarchii]] (najmä mocenský zápas medzi rakúskym arcivojvodom [[Ferdinand I. Habsburský|Ferdinandom Habsburským]] a sedmohradským vojvodom [[Ján Zápoľský|Jánom Zápoľským]] a ničivé vpády tureckých vojsk) viedla k mnohým zmenám a v oblasti dopravných spojení k presunu hlavných ciest do oblastí, ktoré boli vzdialené a bezpečnejšie.
 
Na rozkaz už panovníka Ferdinanda I. ([[1526]]-[[1564]]) začal Matej Taxis budovať nové poštové a dopravné spojenie. K štyrom tratiam (z Viedne do [[Ľvov|Ľvova]], z Viedne do [[Istanbul|Carihradu]], z Viedne do [[Brašov (mesto)|Kronštatu]] a z Viedne do [[Karlovec|Karlstadtu]]) dobudovali v roku [[1550]] jednu z najdlhších poštových a dopravných spojníc, ktorá mala celkom 56 poštových staníc. Nová kráľovská poštová cesta viedla z Viedne cez [[Bratislava|Bratislavu]], [[Trnava|Trnavu]], [[Hlohovec]], [[Topoľčany]], [[Prievidza|Prievidzu]],Martin [[Ružomberok]], [[Lučivná (okres Poprad)|Lučivnú]], [[Levoča|Levoču]], [[Prešov]], [[Michalovce]] do [[Sobrance|Sobraniec]] a ďalej do [[Mukačevo|Mukačeva]], [[Debrecín|Debrecínu]] a do [[Sibiu (mesto)|Hermannstadtu]].
 
V [[18. storočie|18. storočí]] sa dobudovávali ďalšie poštové prepriahacie stanice a cesta Via Magna sa vetvila a sieťovala i do regiónov, ktoré sa hospodársky rozvíjali.
Anonymný používateľ