Samuel Hojč: Rozdiel medzi revíziami

|Popis osoby = slovenský =[[evanjelický kňaz]], [[národnokultúrny dejateľ]]

|DátumMiesto narodenia = =[[16. novemberBrezno]], [[1806Slovensko]]

|DátumMiesto úmrtia ={{dúv|1868|7|24|1806|11|16}} Vatya, [[Maďarsko]]

'''Samuel Hojč''' (Hoits, Hoitsy) (* [[16. november]] [[1806]], [[Brezno]] {{- -}}† [[24. júl]] [[1868]], [[Vatya]]) bol slovenský [[evanjelický kňaz]], [[národnokultúrny dejateľ]].

[[teológia|Teológiu]] študoval na evanjelickýevanjelickom kolégiu v Prešove[[Prešov]]e a na [[Eberhard Karls Universität Tübingen|univerzite]] v [[Tübingen (mesto)|Tübingene]]. [[Kaplán]] u superintendanta P.Pavla Jozeffyho v [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovci]], u J.[[Ján SeberínihoSeberini|Jána Seberiniho]] v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]], [[farár]] v [[Dolná Mičiná (okres Banská Bystrica)|Mičinej]] (od februára [[1840]]). Usadil sa v Peštianskej stolici ([[1859]]), na pustatine Vatya (od roku [[1864]]), kde spolu s bratom obhosporadovalobhospodaroval pôdu. Vystupoval ako národne oduševnený slovenský vlastenec (do roku [[1848]]). Autor dvoch národnoobranných brožúr, po smrti superintendanta P.Pavla Jozeffyho predseda Zpěvníkového výboru, do nového ''Zpěvníka evanjelického'' ([[1842]]) prispel troma piesňami, vydal katechizmus ([[1858]]) a napísal štúdie z protestantských právnych dejín a organizácie evanjelickýevanjelickej cirkvi v Uh[[Uhorsko|Uhorsku]]. Po odchode do Peštianskej stolice sa napriek naliehaniu švagra [[Andrej Sládkovič|A.Andreja Sládkoviča]], prestal zapájať do národných aktivít a jeho rodina sa pomaďarčila.

[[Kategória:Slovenskí evanjelickí kňazi|Hojč, Samuel]]

[[Kategória:NarodeniaOsobnosti vz 1806|Hojč, Samuel (Hoits, Hoitsy)Brezna]]