Pri styku dvoch oceánskych platní, ktoré sa pohybujú proti sebe dochádza k ich vzájomnému podsúvaniu tzv. [[subdukcia|subdukcii]]. Pri tomto deji sa obyčajne staršia platňa podsúva pod mladšiu. Prejavom podsúvania dosiek na dne oceánu je [[oceánska priekopa]]. [[Litosféra]], pôvodne tvoriaca oceánske oblasti je presýtená vodou a pri podsúvaní a zvyšovaní tlaku a teploty sa z nej [[voda]] uvoľnuje smerom do nadložnej platne. Prísun vody (ale aj ďalších [[fluidum (geológia)|fluíd]] ako [[oxid uhličitý|CO<sub>2</sub>]]) spôsobuje v nadložnej platni k zmeny, ktoré ovplyvňujú rovnovážne podmienky už existujúcich hornín a materiálu [[astenosféra|astenosferického]] klinu (pristorupriestoru astenosféry nad subdučnousubdukčnou zónou). Vo väčšej hĺbke môžu spôsobovať ich opätovné tavenie, tento jav sa nazýva [[parciálne tavenie]]. Roztavená [[magma]], ktorá je ľahšia ako okolitá chladnejšia hornina preniká vyššie, ak sa dostane až na povrch, vzniká vulkanický [[ostrovný oblúk]]. Vulkanické oblúky majú prevažne [[bázická hornina|bázickú]] až [[intermediárna hornina|intermediárnu]], ale pomerne alkalickú magmu, ktorá vzniká štiepením jednoduchých magiem z [[astenosféra|astenosferického]] klinu nad [[subdukčná zóna|subdukčnou zónou]].
Okrem vzniku ostrovného oblúku, pri subukcii tohto typu môže dochádzať akaj k ústupu (roll-back) subdukčnej zóny smerom od ostrovného oblúka, to môže mať za následok extenziu v nadložnej platni a k vzniku zaoblúkovej panvy. Pri konvergencii tiež môže dochádzať k zachytávaniu sedimentov alebo nerovností (napr. podmorských [[sopka|sopiek]]) z nadložnej platne a vzniká pri tom tzv. [[akrečná prizma]]. V prípadoch, že akrečná prizma nevzniká nazýva sa toto ako erózny okraj, dochádza pri tom k tzv. subdukčnej erózii, ktorá môže prispievať k vzniku [[predoblúková panva|predoblúkových panví]].
