Budova Ríšskeho snemu (Berlín): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
HPPA (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Starekolena (diskusia | príspevky)
d →‎Tretia ríša: len drobne upravené formulácie
Riadok 24:
[[Adolf Hitler]] sa stal ríšskym kancelárom 30. januára [[1933]]. Následne na to 27. februára [[1933]] bola budova podpálená za okolností, ktoré dodnes nie sú presne objasnené.
 
Na mieste činu zadržala polícia Holanďana Marinusa van der Lubbeho, ktorý pobehoval po chodbách budovy s horiacou fakľou v ruke. Skôr ako sa začalo vyšetrovanie vyhlásil Hitler, že požiar mal byť výzvou ku [[Komunizmus|komunistickému]] puču a primäl svojich koaličných partnerov (nacisti mali vtedy ešte len troch ministrov) k súhlasu a prezidenta [[Paul von Hindenburg|von Hindenburga]] k podpisu dvoch mimoriadnych nariadení ''Na ochranu národa a štátu'' a ''Proti zrade a velezradným činom''. Na ich základe boli zrušené všetkyviaceré [[občianske práva a slobody]], zakotvené v ešte stále platnej ústave a rozšíril sa okruh trestných činov spadajúcich pod [[trest smrti]]. [[NSDAP]] použilavyužila túto udalosť ako príčinu na začatie čistkypolitických zradcovčistiek v [[Berlín]]e, a zákazu [[KPD|KPD (nemecká komunistická strana)]].
 
Počas 12 rokov vlády národných socialistov budova Reichstagu nebola používaná na zasadanie parlamentu. Tých zopárkrát, čo parlament zasadol, bolo to v budove bývalej opery ([[Krolloper]]) oproti samotnej budove Reichstagu. To platí aj o zhromaždení 23. marca [[1933]] kedy bol Reichstag ako inštitúcia zbavený svojich právomocí v prospech nacistickej vlády. Vydal sa zákon, ktorý bol legálnym krokom k získaniu moci. Budova, stále zničená a nepoužiteľná po požiari, bola používaná na propagandistické prezentácie a vojenské účely, počas trvania druhej svetovej vojny. Dokonca sa uvažovalo, že ju premenia na protilietadlovú vežu, ale zistilo sa, že na to nie je konštrukčne vhodná.