Vítězslav Novák (hudobný skladateľ): Rozdiel medzi revíziami

{{Infobox Osobnosť}}

[[Súbor:Kamenice_nad_Lipou,_nám._Československé_armády,_busta_Vítězslava_Nováka.jpg|vľavo|náhľad|240x240bod| Busta Vítězslava Nováka v Kamenici nad Lipou]]

Pochádzal z hudobne založenej rodiny, jeho mamičkamama hrávala na [[klavír]], otec pracoval ako [[lekár]] a spieval vev speváckom zbore. Po štúdiách na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Jindřichův Hradec|Jindřichovom Hradci]], ktoré po ňom bolo neskôr aj pomenované, študoval v Prahe práva na [[Karolova univerzita|Karlovej univerzite]] a súčasne s tým aj hudbu na Pražskom konzervatóriu u [[Antonín Dvořák|Antonína Dvořáka]]. Už počas štúdií na gymnáziu začal verejne vystupovať ako klavirista a štúdium práv nedokončil.

Jeho raná tvorba vychádzala z doznievajúceho [[Romantizmus (hudba)|romantizmu]] (najmä [[Antonín Dvořák]], [[Robert Schumann]] a [[Johannes Brahms]]) a bola veľmi ovplyvnená najmä moravskou ľudovou hudbou, neskôr na [[0. roky 20. storočia|začiatku 20.  storočia]] na neho mali veľký vplyv vtedajšie moderné nové umelecké smery, napr. [[symbolizmus]] a [[impresionizmus]]. Jeho vrcholné tvorivé obdobie spadá do prvých dvoch dekád 20.  storočia, druhé významnejšie tvorivé obdobie sa dostavilo v čase nacistickej okupácie za [[Protektorát Čechy a Morava|protektorátu Čechy a Morava]] v rokoch 1939 až 1945. Po výstupoch vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]] zložil symfonickú báseň ''V Tatrách'', inšpirácia Tatrami sa prejavuje aj v jeho diele ''Pan''.

Potom žil takmer trvalo vo východočeskej [[Skuteč|Skutči]]i, odkiaľ pochádzala jeho manželka a kam za ním často zachádzal [[Rafael Kubelík]] a kde tiež skončil svoju pozemskú púť. Po pohrebe a spopolnení boli jeho pozostatky uložené v bronzovej soche na pražskom [[Petřín|Petříne]]e.

Novákové dielo je mnohostranné. Z prvého, ešte úplne romantického obdobia pochádzajú [[Predohra|ouvertúry]] ''Korzár'' (1892) podľa [[George Gordon Byron|Byrona]] a ''Maryša'' (1898) podľa [[BratřiBratia MrštíkovéMrštíkovci|bratov Mrštíkovcov]], ''Klavírny koncert e moll'' (1895) a iné ranerané skladby. Z nich osobitne vynikajú ''PesničkyPísničky na slováslova ľudovejlidové poéziepoezie moravskejmoravské'' pre spev a klavír (1897). Vplyv ľudových prvkov Novák zužitkoval predovšetkým v ''klavírnom kvintete a moll'' (1897), ''1. sláčikovom kvartete G dur'' (1899) a vo veľmi populárnepopulárnej ''SlováckeSlováckej suite'' (1903). Pôvodne vznikla ako klavírne dielo, v tom istom roku bola inštrumentovanainštrumentovaná.

Zvukovo impresionisticky pôsobivú skladbu predstavuje symfonická báseň ''V Tatrách'' (1902). [[Impresionizmus|Impresionismus]] ovplyvnil aj rad jeho piesňových cyklov, ako sú ''MelanchóliaMelancholie'', ''ÚdolieÚdolí nového kráľovstvakrálovství'' na slová [[Antonín Sova|Antonína SovySovu]], ''Erotikon'' (1912), ''NočnéNoční nálady'', ďalej klavírny cyklus ''PiesnePísně zimnýchzimních nocí'', ''2. sláčikový kvartet D dur'', symfonickesymfonické básne ''O večnévěčné túžbetouze'' a ''Toman a lesnálesní panna''.

Okolo roku 1910 začalo vrcholné obdobie skladateľovej tvorby, kedy Novák svojimi skladbami najviac prispel k ďalšiemu vývoju českého hudobného myslenia. Do tejto súvislosti patria dve najvýznamnejšie Novákove skladby: fantáziefantázia pre sóla, zbor a orchester ''BúrkaBouře'' (1908-10) a klavírny cyklus ''Pan'' (1910), ktorý existuje aj v orchestrálnej podobe.

Pri príležitosti príchodu prezidenta [[Tomáš Garrigue Masaryk|T. G. Masaryka]] do Prahy v sobotu 21. decembra 1918 bola vykonaná jeho kantáta "Sláva„Sláva TebeTobě Masaryku"Masaryku“.

Čo sa týka skladieb dramatických, postupne vznikli opery ''[[Zvíkovský rarášek (opera)|Zvíkovský rarášok]]'', ''[[Karlštejn (opera)|Karlštejn]]'', ''[[Lucerna (opera)|Lucerna]]'' a ''[[Dědův odkaz (opera)|Dědův odkaz]]''. Na samej hranici [[Polytonalita|polytonality]] sa pohybujú dve baletné pantomímy z 20. rokov ''[[Signorina Gioventù]]'' a ''[[Nikotina]]''.

V neskorom období, tj. od 30. rokov, prevažuje u Nováka vybrúsená skladobná virtuozita nad pôvodnostoupôvodnosťou invencie. VzniklaVznikli postupne veľkáveľké symfonickásymfonické diela ''JesennáPodzimní symfóniasymfonie'' a ''Jihočeská suita''. Za dusných protektorátnych rokov vytvoril Novák symfonickú báseň pre orchester a organ ''De Profundisprofundis'' (1941) a ''Svatováclavský triptych'' (1941). Po vojne vznikla posledná Novákova rozsiahla skladba ''Májová symfóniasymfonie'' pre sóla, zmiešaný zbor a orchester.

* ''Československý hudební slovník osob a institucí II. (M–Ž)'', 1965, Státní hudební vydavatelství, Praha

* TOMEŠ, Josef, a kol. ''Český biografický slovník XX. století : II. díl : K–P''. Praha ; Litomyšl : Paseka ; Petr Meissner, 1999. 649 s. ISBN 80-7185-246-5. S. 468–469.