Verzia z 21:42, 15. november 2006 upraviť MarosL (diskusia \| príspevky) 10 editací dBez shrnutí editace ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 22:44, 15. november 2006 upraviť vrátiť Abdull~skwiki (diskusia \| príspevky) 1 197 editací d wikilinky, jazyk Ďalšia úprava →
Riadok 8: \|Východná dĺžka = 00° 00' 00<nowiki>"</nowiki> \|Nadmorská výška = 557 \|Rozloha = 12 \|Počet obyvateľov = 841 \|Stav k = 30.06.2005 \|Hustota obyvateľstva = 70 \|Prvá písomná zmienka = \|Kód = 512435 Riadok 25: \|Politická strana = \|}} '''Lipovec''' je [[obec]] na [[Slovensko\|Slovensku]] v okrese [[okres Martin\|Martin]]. Leží na úpätí južných svahov [[Malá Fatra\|Malej Fatry]] na pravej strane rieky [[Váh]]. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1374. Dnes má obec 841 obyvateľov a rozloha katastra je 1200 ha. Väčšinu katastra tvoria listnaté a zmiešané lesy. Obec Lipovec pretína prívodný kanál k Vodnej elektrárni. V obci sú výborné podmienky pre turistiku. Vedú z nej turistické chodníky na [[Suchý vrch]], [[Kľačianska Magura\|Kľačiansku Maguru]], ale sú tu i výborné podmienky pre turistiku a prechádzky pre menej zdatných turistov, ako [[Hoskorná dolina]], výstup na vrch [[Panošiná]] a iné. V letných mesiacoch poskytujú štrkovecké jazerá vhodné podmienky na kúpanie a vodné športy, ako aj rybolov. Počas zimných mesiacov je vhodné na korčuľovanie prírodné jazierko [[Široká]]. Okolité lesy sú bohaté na vysokú zver. V obci bolo založené poľovnícke združenie Kýčera. Okolité hory sú tiež rajom hubárov. V obci je vybudovaná na dobrej úrovni obchodná i reštauračná sieť vrátane ubytovania v penzióne.▼ == História == '''Prvá písomná zmienka''' o obci pochádza z roku 1374, kedy sa spomína ako Turčianska osada. Pomenovanie osady malo približne názov Lippouch, Lipowcz, Lipolcz a potom v slovenskom tvare Lipovec. Názov bol odvodený od lesného porastu líp, na ktoré bol vtedajší chotár obce veľmi bohatý. Obyvatelia Lipovca boli roľníkmi a boli tiež majstrami na pálenie dreveného uhlia. Ženy sa zaoberali pradením ovčej vlny a jej spracovaním, výrobou plátna a tkaním kobercov. Tradičný charakter zamestnania obyvateľov obce sa začal meniť pri výstavbe [[Košice\|Košicko]] – Bohumínskej železnice a neskôr výstavbou Stalinových závodov, neskôr Turčianskych strojární Martin.▼ Lipovec bol kuriálnou osadou a bol filiou matkocirkve v [[Sučany\|Sučanoch]]. V roku 1570 Sučianska cirkev prijala reformáciu. Révay III. dal násilne odobrať evanielikom školy a kostoly. Sučanci sa rozhodli postaviť nový kostol. Za obetavú prácu Lipovčanov na novom kostole boli im vyhradené pri bohoslužbách prvé lavice hneď pri oltári. Tento kostol ako aj pamiatka vyhradených lavíc sú zachované dodnes. Katolícka časť veriacich z Lipovca patrí pod Vrútockú farnosť.▼ Rieka Váh znepokojovala občanov obce povodňami. Najväčšie zaznamenané boli v rokoch [[1557]], [[1593]], [[1697]] a [[1811]]. Najpovestnejšia povodeň bola v auguste roku [[1813]]. Pri poklese vody pri tejto povodni bolo staré koryto Váhu zatarasené balvanmi a povodňová voda vytvorila nové koryto Váhu asi 800 m nižšie od Lipovca.▼ '''Obec Lipovec''' leží na úpätí južných svahov Malej Fatry na pravej strane rieky Váh. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1374. Dnes má obec 841 obyvateľov a rozloha katastra je 1200 ha. Väčšinu katastra tvoria listnaté a zmiešané lesy. Obec Lipovec pretína prívodný kanál k Vodnej elektrárni. ▲V obci sú výborné podmienky pre turistiku. Vedú z nej turistické chodníky na Suchý vrch, Kľačiansku Maguru, ale sú tu i výborné podmienky pre turistiku a prechádzky pre menej zdatných turistov, ako Hoskorná dolina, výstup na vrch Panošiná a iné. V letných mesiacoch poskytujú štrkovecké jazerá vhodné podmienky na kúpanie a vodné športy, ako aj rybolov. Počas zimných mesiacov je vhodné na korčuľovanie prírodné jazierko Široká. Okolité lesy sú bohaté na vysokú zver. V obci bolo založené poľovnícke združenie Kýčera. Okolité hory sú tiež rajom hubárov. V obci je vybudovaná na dobrej úrovni obchodná i reštauračná sieť vrátane ubytovania v penzióne. Po I.[[Prvá svetová vojna\|Prvej svetovej vojne]] bol oproti [[Vrútky\|Vrútkam]] zhotovený prievoz na prepravu občanov Lipovca hlavne za zamestnaním. Pri výstavbe vodného diela (prívodný kanál k vodnej elektrárni) bol cez rieku Váh zhotovený dočasný drevený most, ktorý bol zničený povodňou v roku [[1958]]. Následne bol postavený nový most, ktorý slúži verejnosti až do dnešných čias.▼ ▲'''Prvá písomná zmienka''' o obci pochádza z roku 1374, kedy sa spomína ako Turčianska osada. Pomenovanie osady malo približne názov Lippouch, Lipowcz, Lipolcz a potom v slovenskom tvare Lipovec. Názov bol odvodený od lesného porastu líp, na ktoré bol vtedajší chotár obce veľmi bohatý. Obyvatelia Lipovca boli roľníkmi a boli tiež majstrami na pálenie dreveného uhlia. Ženy sa zaoberali pradením ovčej vlny a jej spracovaním, výrobou plátna a tkaním kobercov. Tradičný charakter zamestnania obyvateľov obce sa začal meniť pri výstavbe Košicko – Bohumínskej železnice a neskôr výstavbou Stalinových závodov, neskôr Turčianskych strojární Martin. Prvý Obecný dom bol postavený v roku [[1924]]. V ďalšom období slúžil ako úradovňa, neskôr ako dom pre obecných pastierov.▼ ▲Lipovec bol kuriálnou osadou a bol filiou matkocirkve v Sučanoch. V roku 1570 Sučianska cirkev prijala reformáciu. Révay III. dal násilne odobrať evanielikom školy a kostoly. Sučanci sa rozhodli postaviť nový kostol. Za obetavú prácu Lipovčanov na novom kostole boli im vyhradené pri bohoslužbách prvé lavice hneď pri oltári. Tento kostol ako aj pamiatka vyhradených lavíc sú zachované dodnes. Katolícka časť veriacich z Lipovca patrí pod Vrútockú farnosť. Prvé školské vyučovanie sa začalo v obci pred rokom [[1948]].▼ ▲Rieka Váh znepokojovala občanov obce povodňami. Najväčšie zaznamenané boli v rokoch 1557, 1593,1697 a 1811. Najpovestnejšia povodeň bola v auguste roku 1813. Pri poklese vody pri tejto povodni bolo staré koryto Váhu zatarasené balvanmi a povodňová voda vytvorila nové koryto Váhu asi 800 m nižšie od Lipovca Poštu doručoval zvláštny sluha z Vrútok do Lipovca každý druhý deň. Každý deň bola pošta občanom Lipovca doručovaná od roku [[1929]].▼ ▲Po I. svetovej vojne bol oproti Vrútkam zhotovený prievoz na prepravu občanov Lipovca hlavne za zamestnaním. Pri výstavbe vodného diela (prívodný kanál k vodnej elektrárni) bol cez rieku Váh zhotovený dočasný drevený most, ktorý bol zničený povodňou v roku 1958. Následne bol postavený nový most, ktorý slúži verejnosti až do dnešných čias. S elektrifikáciou obce sa začalo ~~vroku~~v roku [[1935]], so stavbou vodovodu sa začalo v roku [[1940]], prvý telefón bol do obce zavedený v roku [[1942]].▼ ▲Prvý Obecný dom bol postavený v roku 1924. V ďalšom období slúžil ako úradovňa, neskôr ako dom pre obecných pastierov. V roku [[1944]] bola obec Lipovec vypálená a jej obnova trvala 3 roky. Výstavba vodného diela koncom päťdesiatych rokov 20. storočia rozdelila obec kanálom na hornú a dolnú časť. V šesťdesiatych rokoch bola postavená prvá materská škola a požiarna zbrojnica, majetkom obce sa stal kultúrny dom.▼ ▲Prvé školské vyučovanie sa začalo v obci pred rokom 1948. ▲Poštu doručoval zvláštny sluha z Vrútok do Lipovca každý druhý deň. Každý deň bola pošta občanom Lipovca doručovaná od roku 1929. ▲S elektrifikáciou obce sa začalo vroku 1935, so stavbou vodovodu sa začalo v roku 1940, prvý telefón bol do obce zavedený v roku 1942. ▲V roku 1944 bola obec Lipovec vypálená a jej obnova trvala 3 roky. Výstavba vodného diela koncom päťdesiatych rokov 20. storočia rozdelila obec kanálom na hornú a dolnú časť. V šesťdesiatych rokoch bola postavená prvá materská škola a požiarna zbrojnica, majetkom obce sa stal kultúrny dom. '''V osemdesiatych rokoch 20. storočia''' sa Lipovec začal dynamicky rozvíjať nakoľko sa rozrástol o tri nové obytné časti – Hrabiny, Dúbravy a Stred. Ochotnícke divadlo má v Lipovci bohatú tradíciu. V obci je zriadená Ľudová knižnica, pôsobí tu organizácia Červeného kríža, Klub zdravotne postihnutých občanov a občianske združenie Človek človeku, ktoré je následníkom Zboru pre občianske záležitosti. == Šport == Futbal prenikol na Lipovec z Vrútok. Telovýchovná jednota vznikla založením futbalového oddielu ŠK Slávia. V súčasnosti tu pôsobí futbalový oddiel žiakov, dorastencov , dospelých a turistický oddiel.

Lipovec (okres Martin): Rozdiel medzi revíziami