Erich Maria Remarque: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d kat |
|||
Riadok 61:
Za peniaze z predaja kníh a [[film]]u si kúpil vilu [[Casa Monte Tabor]] v [[Porto Ronco]] pri jazere [[Lago Maggiore]] ([[Ticino (kantón)|Ticino]], [[Švajčiarsko]]), kde sa natrvalo usadil v roku 1932 a neskôr poskytoval útočisko ostatným nemeckým [[emigrant]]om. Enormný úspech jeho diel z neho spravil bohatého muža. Okrem vily sa stal vlastníkom luxusnej [[Lancia|Lancie]], dožičil si vyberané jedlá a nápoje, bol štedrý k ženám. Zvlášť k mladej herečke [[Ruth Albu]]. Niekoľko desaťročí kupoval, zbieral a predával maľby, sochy, starožitnosti, orientálne koberce a iné umelecké predmety. V jeho zbierke sa nachádzali obrazy od [[Vincent van Gogh|Vincenta Van Gogha]], [[Pablo Picasso|Pabla Picassa]], [[Edgar Degas|Edgara Degasa]] a [[Paul Cézanne|Paula Cézanna]], práce od [[Pierre Auguste Renoir|P. A. Renoira]], [[Rubens]]a a ďalších.
Nacistické pálenie kníh neobišlo ani Remarquove romány ''[[Na západe nič nové]]'' a ''[[Cesta späť]]''. Fašistická propaganda proti Remarquovi šírila nepravdivé informácie, z ktorých mnohé pretrvali do dnešných čias. Napríklad mýtus o jeho pôvodnom mene. Nacisti vytvorili historku o Židovi
V roku 1935 ho osobne navštívil ríšsky maršal [[Hermann Göring]] a ponúkol mu návrat do [[Tretia ríša|Tretej ríše]]. Remarque odmietol, podobne ako väčšina umelcov, ktorí sa rozhodli opustiť Nemecko. Svoje rozhodnutie potvrdil aj ďalším úspešným románom ''Drei Kamaraden'', 1936 (po slovensky: ''[[Traja kamaráti]]'', 1965) ktorého hlavnou ideou je priateľstvo a láska, a ani v tomto románe sa nedokáže ubrániť svojim pacifistickým myšlienkam iritujúcim nacizmus. 4. júla 1938 bol Remarque zbavený nemeckého štátneho občianstva.
| |||