Mol (jednotka SI): Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 16 bajtov ,  pred 4 rokmi
d
fix.
d (Vasiľ premiestnil stránku Mól na Mol (jednotka SI))
d (fix.)
'''MólMol''' je jednotka [[látkové množstvo|látkového množstva]] sústavy. Označuje sa [[symbol]]om ''mol''. Je základná jednotka sústavy [[SI]].
 
== Definícia ==
# Jeden mólmol je také množstvo látky v sústave, ktoré obsahuje presne toľko elementárnych entít, koľko je [[atóm]]ov v 0,012 [[kilogram|kg]] [[uhlík]]a <sup>12</sup>C.
# Keď sa jednotka mólmol používa, musí sa špecifikovať elementárna entita, čo môžu byť [[atóm]]y, [[molekula|molekuly]], [[ión]]y, [[elektrón]]y, iné častice alebo špecifikované skupiny takýchto častíc.
 
Počet entít v 0,012 kg uhlíka <sup>12</sup>C je približne o 6,02214199×10<sup>23</sup> entít a toto číslo sa nazýva aj [[Avogadrova konštanta]].
 
== Dejiny ==
Názov ''mólmol'' sa pripisuje [[Wilhelm Ostwald|Wilhelmovi Ostwaldovi]], ktorý tento koncept zaviedol v roku 1902. Používal ho na vyjadrenie gramovej molekulárnej hmotnosti látky. Takže, napríklad, 1 mólmol kyseliny chlorovodíkovej (HCl) má hmotnosť 36,5 gramu (atómové hmotnosti Cl: 35,5 [[jednotka atómovej hmotnosti|u]], H: 1,0 u).
 
Pred rokom 1959 IUPAP a IUPAC používali pre definíciu mólumolu [[kyslík]], chemici definovali mólmol ako počet atómov kyslíka s hmotnosťou 16 g, fyzici používali podobnú definíciu, ale iba s izotopom kyslík-16. Tieto dve organizácie sa v rokoch 1959/1960 dohodli na hore uvedenej definícii mólumolu (1). Túto prijal [[Medzinárodný výbor pre váhy a miery]] (CIPM) v roku 1967 14. [[spoločná konferencia o váhach a mierach]] (CGPM). V roku 1980 CIPM vyjasnila definíciu (1) definíciou, že atómy uhlíka-12 sú v neviazané [[základný stav|základnom stave]].
 
== Použitie mólovmolov ==
MólMol je užitočný v chémii, lebo umožňuje meranie rozličných látok porovnateľným spôsobom. Pri použití toho istého množstva mólovmolov dvoch látok majú obidve množstvá taký istý počet atómov alebo molekúl. Tým mólmol umožňuje praktickú interpretáciu chemických rovníc. Napríklad rovnica
: 2 H<sub>2</sub> + O<sub>2</sub> → 2 H<sub>2</sub>O
 
sa dá chápať ako ''dva mólymoly vodíka plus jeden mólmol kyslíka dáva dva mólymoly vody.''
 
MólyMoly sú užitočné pri chemických výpočtoch, lebo umožňujú výpočet produktov a iných hodnôt pri počítaní s časticami odlišnej hmotnosti.
 
Počet častíc je v chémii jednotka užitočnejšia ako hmotnosť, pretože reakcie sa uskutočňujú medzi atómami (napríklad dva atómy vodíka a jeden atóm kyslíka tvoria molekulu vody) s veľmi odlišnými hmotnosťami (jeden atóm kyslíka váži takmer 16-krát viac ako atóm vodíka). Je však nepraktické používať samotné počty atómov, pretože sú rádovo veľmi veľké, napr. jeden [[liter|mililiter]] vody obsahuje viac ako 3{{e|22}} (30 000 000 000 000 000 000 000) molekúl.