Adolf Ivanovič Dobriansky-Sačurov: Rozdiel medzi revíziami

ďalšie úpravy (príšerné, mám chuť to celé vyhodiť)
(čiastočné úpravy)
Značka: editor wikitextu 2017
(ďalšie úpravy (príšerné, mám chuť to celé vyhodiť))
Značka: editor wikitextu 2017
 
V roku 1864 bol Dobriansky cisárskym dekrétom menovaný za poradcu uhorskej dvornej kancelárie vo Viedni (do roku [[1867]] bola kancelária najvyšším vládnym organom Uhorska). V roku [[1865]] sa nakoniec stal poslancom [[Uhorský snem|Uhorského snemu]] a pracoval v ňom do roku [[1868]] ako politik, ekonóm a hovorca, ktorý predkladá návrhy na rozvoj miestnej samosprávy, daňové reformy a národné sebaurčenie. V roku [[1867]] odišiel zo štátnej služby a plne sa venoval národnému obrodeniu Karpatskej Rusi, usadiac sa na svojom majetku.
 
{{Na úpravu}}
 
=== Kultúrno vzdelávacie a národné aktivity ===
Žijúc v svojej dedine a zaoberajúc sa poľnohospodárstvom A. I. Dobrianský praktický všetok svoj čas venuje osvietenskej, literatúrnejliterárnej a organizačnej práci. Bol hlavou [[Spoločenstvo sv. Vasilija Veľkého|Spoločenstva sv. Vasilija VelikéhoVeľkého]], podporoval zakarpatské, halíčské aj slovenské tlačové vydaniatlače, veľkú pozornosť venoval aj cirkevným otázkam. Rozpracoval program, v zhode s ktorým sa mala vyvíjať uhrouhorsko-ruská cirkev. V roku [[1868]] rokuho ohlásil spolu s ďalšími dvomi poslancami snemu ohlásil tento program. Ale prePre Maďarov bol tento plán neprijateľný, začali presadzovať autonómiu celej Uhorskejuhorskej katolíckej cirkvi, namiesto autonómie uhrouhorsko-ruskej uniatskej cirkvi. Na soboresynode v roku [[1869]], kde prišiel A.I. Dobrianský ako zástupca [[Zemplínska župa (Uhorsko)|Zemplínskej župy]], navrhol potrebu voľby členov špeciálnej Rady uhorsko -ruskej cirkvi, ale maďarská väčšina, zúčastnená na rade, ku ktorej sa pridal aaj mukačevský [[Biskup|episkop]] [[Pankovič]], prijala iba autonómiu uhorskej katolíckej cirkvi. Na protest Dobrianský opustil RADUradu a spísal protestnú nótu, v ktorej vyjadril svoj nesúhlas s postojmi jej účastníkov Rady. Podporilo ho veľa osobností uhro uhorsko-ruskej a tiež rumunskej cirkvi, a tak výsledky jednania maďarskej rady neboli nikdy uvedené do životarealizované.
TentoDobrianský činsi tak však neprešielurobil bez následkov. Množstvonových nepriateľov Dobrianského sa zvýšilo, ku nímktorým sa pridalo maďarské kňazstvo. V roku [[1971]] roku bol naňho maďarskými nacionalistami organizovanýv útok[[Užhorod|Užhorode]] spáchaný na Dobrianského, jehoatentát. obeťouObeťou sa stal jeho syn Miroslav, ktorý utrpel vážne zranenia v dôsledku útoku na kočík v centre [[Užhorod]]u. Dobriansky už nemohol otvorene chodiť na uhorské zasadnutia a zúčastňovať sa ruských v stretnutí, ktoré bez jeho vodcovstvavedenia značne zoslabiliupadli. Charakterizujúc súčasnú situáciu v regióne, kritizoval tiežKritizoval Ukrajinomanskú stranu, ktorá sa začala prejavovať už v 187070-tich rokoch 19. storočia, za škodu, čoktorú robí v ruskej veci, kaziac pravopis, falzifikujúc históriu,; kritizoval tiež Staroruskú stranu, ktoráza svojou nečinnosťou neprinášala žiadny prínos ruskej vecinečinnosť. V 1875 roku A.D1875 na niekoľko mesiacov zašielnavštívil doRusko Ruska.a Navštívilviaceré veľké mestá – Varšavu, Viľno, Petrohrad, Kijev a Moskvu, stretol sa s Do. P. Pobedonoscevom, M. H. Katkovom, I.S. Aksanovom, I.P. KornilovmKornilovom, S.M. SoloviovomSolovjovom a druhými,ďalšími; prijal ho aj [[Cárovič (syn cára)|cárovič]] Aleksander Aleksandrovič.
Na jeseň [[1881]] Adolf Dobrianský na žiadostižiadosť osobností halíčsko-ruského hnutia odcestoval zo svojho majetku v Čertižnom do [[Ľvov]]a. Tam viedol boj Haličských Rusínov za národné sebaurčenie, ktoré bolo všemožne potláčané Poliakmi, kontrolujúcimi tento región. Ubytoval sa u svojho zaťa J.M.H(G)erovskeho, právnika a ruského aktivistu. Dobrianskim bol zistený všeobecný smútok medzi gniavenými Rusínmi, taktiež rozkol v ich pôsobení. Rozhodol sa zmeniť situáciu a ochotneOchotne sa zapojil do boja, čoa sabol pozitívne prejavilo na náladách spoločenstva. Dobrianského zvolilizvolený za predsedu spoločnosti "Ruské kasíno", ktoréktorá slúžilo naorganizovala stretnutia Halíčanov. Snažil sa vytvoriť väzby medzi haličskými patriotmi a vďaka jeho vplyvu, bolo zvládnuté odcudzenie sa mládeže a starých osobností. Okrem toho sa snažil minimalizovať rozpory medzi Rusofilmirusofilmi a ukrajinofilmyukrajinofilmi, aby zjednotil všetkých Rusínov pre spoločné ciele. Situácia v Cisárstvecisárstve sa ale v tom čase už zmenila, Rakúska moc, ktorá skôrdávala vsádzalaprednosť na rusofilovrusofilom, teraz podporovala ukrajinizáciu [[Halič (región)|Halíči]]. Dobrianského aktivita bola vnímaná ako nežiadúca. Hrozbu v ňom videli najmä Poliaci, čo vyústilo do súdneho konania proti Dobrianského dcére [[Oľga Grabarová|O. Grabar]] a niekoľkým ďalším ruským hodnostárom v roku [[1882]]. Po súde, na ktorom bol zbavený viny, sa Dobrianský musel presťahovať do Viedne.
Dobrianského aktivita bola vnímaná ako nežiadúca a špeciálne hrozbu v tom videl Poliaci, čo vyústilo v súdnom konaní proti Dobrianského dcére [[Grabar Olga|O. Grabar]] (matka umelca a meno kritika [[Grabar, Igor Emmanuelovič|Igor Grabar]]) a niekoľkým ďalších ruským hodnostárom v [[1882]], (pozri proces Olga Grabar). Po súde, na ktorom bol zbavený viny, sa Dobrianský musel presťahovať do Viedne.
Usadiac sa vo Viedni, Adolf DobrianskyTam sa prakticky po celú dobu zaoberal literárnou činnosťou. V období od roku [[1882]] do roku [[1887]] boli vytlačenévydané viaceré jeho diela z dejín Haličskej RusyRusi, o aktuálnom stave vecí vsúčasnosti Uhorskej RusyRusi, o cirkevných záležitostiach, a tiež na tému etnografie[[Etnológia|etnografii]] a lingvistiky[[Jazykoveda|lingvistike]]. V roku [[1883]] sa odvolal k [[Pápež|pápežovi]] vo veci obrany I. G. Naumoviča, obvineného zo schizmy počas "Procesu s [[Grabar Olga Adolfovna|Olgou Grabar]]". V roku [[1885]] ruský publicista P. F. Levdik vydal v Moskve jeho memorandum "O súčasných nábožensko-politických postojoch Rakúsko-Uhorskej Rusi", ktoré pozostávalo z odpovedí na listy Haličsko-ruských vodcov o úlohách ruskej tlače v Rakúsku. Dobriansky venoval veľkú pozornosť [[Panslavizmus|panslavizmu]], rozvíjal myšlienky jednotnej slovanskej reči. Podieľal sa na organizácii a prevádzke slovanských novín ako "Parlamentár","Velehrad", "Slovanský svet", ako aj spoločností, ako "Spoločenstvo pravoslávnych Čechov."
 
V roku [[1885]] ruský publicista P. F. Levdik vydal v Moskve memorandum Dobrianského "O súčasných nábožensko-politických postojoch Rakúsko-Uhorskej Rusy", ktoré pozostávalo z odpovedí na listy Haličsko-ruských vodcov o úlohách ruskej tlače v Rakúsku. Dobriansky venovať veľkú pozornosť panslavizmu, rozvíjal myšlienky jednotnej slovanskej reči. On bol neustále obklopený pozornosťou Slovanov žijúcich vo Viedni alebo špeciálne prišli na stretnutie s "patriarchom" slovanského národného obrodenia, podieľal sa na organizácii a prevádzke takýchto slovanských vydaní ako "Parlamentár","Velehrad", "Slovanský svet", ako aj spoločností, takých ako "Spoločenstvo pravoslávnych Čechov."
{{Na úpravu}}
V roku [[1887]], keď sa zať Dobrianského, J. M. Gerovský s manželkou a deťmi presťahoval do Tirolska, bol šťastný z blízkosti rodiny a presťahoval sa za nimi do Innsbrucku. Tam žil až do konca života, pričom bol vodcom miestnej slovanskej mládeže a napísal niekoľko prác na cirkevné a spoločnoslovanské témy, ako aj otázky sociálno-politického a cirkevného života v súčasnom Rusku, a to najmä v prácach "Plody učenia grófa L. N. Tolstoja" a "Viera a rozum".
 
V roku [[1887]], keď sa jeho zať Dobrianského, J. M. Gerovský s manželkou a deťmi presťahoval do [[Tirolsko (historické územie)|Tirolska]], bol šťastný z blízkosti rodiny a presťahoval sa za nimi do Innsbrucku. Tam žil až do konca života, pričom bol vodcom miestnej slovanskej mládeže a napísal niekoľko prác na cirkevné a spoločnoslovanské témy, ako aj otázky sociálno-politického a cirkevného života v súčasnom Rusku, a to najmä v prácach "Plody učenia grófa L. N. Tolstoja" a "Viera a rozum".
Vykonajúc súhrn môžeme konštatovať, že Adolf Dobriansky je význačný sociálno-politický činovník v histórii Zakarpatia XIX storočia. Slovenské noviny [[Sokol]] roku [[1862]] o ňom napísala: "je to človek obrovskej energie a komplexných vedomosti. Mnoho pracoval na rozšírení železníc. Kraje, kde pracoval, sa menili na bohatú, prosperujúcu krajinu. Za prácu mu cisár udelil titul rytiera. Pracoval medzi Maďarmi a vykazoval najvyššie úspechy v práci, aby ako Rusín ukázal cnosti nemaďarských národov. Pracoval aj medzi Slovákmi, a tí mali pre Dobrianského len slová najväčšieho uznania a vďaky. "