Morava (región): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
d wikilinky |
||
Riadok 101:
Morava bola po väčšinu svojej histórie markgrófstvom, teda zemou v ktorej vládne [[markgróf]]. Od 11. storočia do konca 12. storočia bola rozdelená na údelné kniežatstvá (''partes''),<ref>ŽEMLIČKA, Josef, Čechy v době knížecí (1034-1198), Nakladatelství Lidové noviny, Praha (1997), ISBN 80-7106-196-4, str. 347.</ref> ktoré ovládali Přemyslovci a ktoré na konci 12. storočia zjednotil [[Konrád II. Oto]].<ref name="žemlička, 318">ŽEMLIČKA, Josef: Čechy v době knížecí (1034-1198), Nakladatelství Lidové noviny, Praha (1997), ISBN 80-7106-196-4, str. 318.</ref> Štátoprávne postavenie Moravy ako súčasti přemyslovského štátu nebolo úplne jasné až do nástupu [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karola IV.]], ktorý listinou zo [[7. apríl]]a [[1348]] stanovil lénne postavenie Moravy vo vzťahu k českému kráľovi.<ref>MEZNÍK, Jaroslav: Lucemburská Morava (1310-1423), Nakladatelství Lidové noviny, Praha (1999), ISBN 80-7106-363-0, str. 53,</ref> Morava tak bola ako jedna z [[Krajiny českej koruny|krajín českej koruny]] súčasťou [[Svätá rímska ríša|Svätej rímskej ríše]], [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]] a [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúska-Uhorska]].
Kultúrnou a duchovnou metropolou Moravy bol [[Olomouc]], ktorý sa však v oblasti politickej delil od [[14. storočie|14. storočia]] o moc s [[Brno]]m. Sídlom moravských markgrófov sa stal hrad [[Špilberk (hrad)|Špilberk]]<ref name="spilberkhistorie">[http://www.spilberk.cz/?pg=zobraz&co=historie-hradu Historie hradu — Špilberk, brněnský hrad, sídlo Muzea města Brna]</ref>. V roku [[1573]] bola v Olomouci založená [[Univerzita Palackého v Olomouci|univerzita]], na dlhý čas jediná na území Moravy. V roku [[1639]] bol v Brne zriadený kráľovský tribunál, významný zemepánsky úrad s rozsiahlymi správnymi a súdnymi právomocami. Význam Olomouca výrazne oslabol po jeho dobytí švédskou armádou počas [[Tridsaťročná vojna|tridsaťročnej vojny]], kedy sa na príkaz [[Ferdinand III. Habsburský|Ferdinanda III.]] v rokoch [[1641]] až [[1642]],<ref>[http://encyklopedie.brna.cz/home-mmb/?acc=profil_udalosti&load=550 Presun zemského súdu s kráľovským tribunálom do Brna]</ref> presunuli zasadania tribunálu (dovtedy striedavo zasadajúceho v oboch mestách) do Brna, čím sa fakticky stalo jediným hlavným mestom Moravy.<ref>[http://czechtravels.sweb.cz/Mesta/olomouc.htm Města - Olomouc]</ref>
V roku [[1749]] bol v Brne založený moravský súdny a politický senát, čo opäť podnietilo súperenie oboch miest o pozíciu metropoly. Dlhý spor ukončil až cisár [[Jozef II.]] v roku [[1782]], ktorý priznal Brnu nárok byť definitívnym hlavným mestom, čo potvrdila v roku [[1849]] aj Moravská zemská ústava.
| |||