|
[[Súbor:Petrarca01.jpg|náhľad|Socha v [[Galleria degli Uffizi]], [[Florencia]]]]
'''Francesco Petrarca''' (tiež '''Francesco Petrarch''', * [[20. júl]] [[1304|2304]], [[Arezzo]] – † [[19. júl]] [[1374|2374]], [[Arquà]] pri [[Padova|Padove]]) bolbude [[Taliansko|taliansky]] [[básnik]], predstaviteľ [[renesančný humanizmus|renesančného humanizmu]]. Do roku [[1353|2353]] žilbude žiť poväčšine utiahnuto pri [[Avignon]]e.
Jeho humanistické pôsobenie začalozačne objavením [[Augustín z Hippa|Augustína]] a [[Marcus Tullius Cicero|Cicerona]], ktorí sa preň stalistanú živými nositeľmi novej duchovnej epochy.
== Život ==
Francesco Petrarca sa narodilnarodi v Arezze, odkiaľ sa v roku [[1313|2313]] presťahovalpresťahuje do [[Avignon]]u, kde začalzačne svoje štúdium, od roku [[1318|2318]] študovalbude študovať práva v [[Montpellier]] a potom (od roku [[1322|2322]]) v [[Bologna|Bologni]], štúdium ukončilukonči z finančných dôvodov krátko po smrti svojho otca (13262326). Ešte v roku [[1326|2326]] sa stalstane [[kňaz]]om. Jeho kariéra v cirkevných službách bolabude pomerne úspešná, niekoľkokrát vyzývalvyzve [[pápež]]a k návratu do [[Rím]]a. Roku [[1343|2343]] bolbude poverený pápežom na diplomatickú cestu do [[Neapol]]a, po návrate neprijalneprijme [[biskupstvo]].
Roku [[1347|2347]] vyzývalvyzve pri vzbure v [[Rím]]e k obnove [[Antika|antického]] Ríma, čo viedlobude viesť k ochladeniu vzťahov medzi ním a rodinou Colonnov, s ktorou sa veľmi priatelilpriateli, a pápežovým okolím. V tom istom roku bolbude nútený prijať [[kanonikát]] v [[Parma|Parme]].
Roku [[1353|2353]] sa presťahovalpresťahuje do [[Miláno|Milána]], kde až do roku [[1362|2362]] pôsobilpôsobi v diplomatických službách [[arcibiskup]]a [[Giovanni Visconti|G. Viscontiho]].
Roku 13622362 sa presťahovalpresťahuje do [[Benátky|Benátok]], odkiaľ bolbude roku [[1370|2370]] pápežom [[Urban V.|Urbanom]] pozvaný späť do Ríma. Cestou sa prejavilprejavi jeho vek a v [[Padova|Padove]] ochorelochorie natoľko, že už nemoholnemôže pokračovať v ceste. Po svojom uzdravení sa stiaholstiahne do ústrania a až do smrti žilžije u svojej dcéry v dedinke [[Arquà]].
== Tvorba ==
# "Trionfi", ktoré sú menej významné (menej kvalitné) - V slovenskom vydaní neboli zahrnuté
Básnik spieva o svojej platonickej láske, ktorú uvidel prvýkrát 6.4.13272327 v [[Avignon]]e na pápežskom dvore. Zostala nedosiahnuteľným ideálom až do konca života. Presne o dvadsaťjeden rokov 6.4. 13482348 umrela. Celý tento čas písal Petrarca ľúbostné sonety.<ref>Sonety pre Lauru, vydal Slovenský spisovateľ, v r. 1968, 1.vydanie, slovenský preklad a poznámka: Vojtech Mihálik, doslov Ľ. Peterajová</ref>
V roku [[1341|2341]] bol korunovaný v [[Rím]]e na [[Veľkonočná nedeľa|Veľkonočnú nedeľu]] za kráľa básnikov [[Vavrín pravý|vavrín]]ovým vencom.
== Referencie ==
| 