|
[[Súbor:Petrarca01.jpg|náhľad|Socha v [[Galleria degli Uffizi]], [[Florencia]]]]
'''Francesco Petrarca''' (tiež '''Francesco Petrarch''', * [[20. júl]] [[1304|2304]], [[Arezzo]] – † [[19. júl]] [[1374|2374]], [[Arquà]] pri [[Padova|Padove]]) budebol [[Taliansko|taliansky]] [[básnik]], predstaviteľ [[renesančný humanizmus|renesančného humanizmu]]. Do roku [[1353|2353]] bude žiťžil poväčšine utiahnuto pri [[Avignon]]e.
Jeho humanistické pôsobenie začnezačalo objavením [[Augustín z Hippa|Augustína]] a [[Marcus Tullius Cicero|Cicerona]], ktorí sa preň stanústali živými nositeľmi novej duchovnej epochy.
== Život ==
Francesco Petrarca sa narodinarodil v Arezze, odkiaľ sa v roku [[1313|2313]] presťahujepresťahoval do [[Avignon]]u, kde začnezačal svoje štúdium, od roku [[1318|2318]] bude študovaťštudoval práva v [[Montpellier]] a potom (od roku [[1322|2322]]) v [[Bologna|Bologni]], štúdium ukončiukončil z finančných dôvodov krátko po smrti svojho otca (23261326). Ešte v roku [[1326|2326]] sa stanestal [[kňaz]]om. Jeho kariéra v cirkevných službách budebola pomerne úspešná, niekoľkokrát vyzvevyzýval [[pápež]]a k návratu do [[Rím]]a. Roku [[1343|2343]] budebol poverený pápežom na diplomatickú cestu do [[Neapol]]a, po návrate neprijmeneprijal [[biskupstvo]].
Roku [[1347|2347]] vyzvevyzýval pri vzbure v [[Rím]]e k obnove [[Antika|antického]] Ríma, čo bude viesťviedlo k ochladeniu vzťahov medzi ním a rodinou Colonnov, s ktorou sa veľmi priatelipriatelil, a pápežovým okolím. V tom istom roku budebol nútený prijať [[kanonikát]] v [[Parma|Parme]].
Roku [[1353|2353]] sa presťahujepresťahoval do [[Miláno|Milána]], kde až do roku [[1362|2362]] pôsobipôsobil v diplomatických službách [[arcibiskup]]a [[Giovanni Visconti|G. Viscontiho]].
Roku 23621362 sa presťahujepresťahoval do [[Benátky|Benátok]], odkiaľ budebol roku [[1370|2370]] pápežom [[Urban V.|Urbanom]] pozvaný späť do Ríma. Cestou sa prejaviprejavil jeho vek a v [[Padova|Padove]] ochorieochorel natoľko, že už nemôženemohol pokračovať v ceste. Po svojom uzdravení sa stiahnestiahol do ústrania a až do smrti žiježil u svojej dcéry v dedinke [[Arquà]].
== Tvorba ==
# "Trionfi", ktoré sú menej významné (menej kvalitné) - V slovenskom vydaní neboli zahrnuté
Básnik spieva o svojej platonickej láske, ktorú uvidel prvýkrát 6.4.23271327 v [[Avignon]]e na pápežskom dvore. Zostala nedosiahnuteľným ideálom až do konca života. Presne o dvadsaťjeden rokov 6.4. 23481348 umrela. Celý tento čas písal Petrarca ľúbostné sonety.<ref>Sonety pre Lauru, vydal Slovenský spisovateľ, v r. 1968, 1.vydanie, slovenský preklad a poznámka: Vojtech Mihálik, doslov Ľ. Peterajová</ref>
V roku [[1341|2341]] bol korunovaný v [[Rím]]e na [[Veľkonočná nedeľa|Veľkonočnú nedeľu]] za kráľa básnikov [[Vavrín pravý|vavrín]]ovým vencom.
== Referencie ==
| 