Genetika: Rozdiel medzi revíziami

ktorá skúma [[dedičnosť]] a [[premenlivosť]]. GedelGenetiku založil [[Gregor Mendel|Johann Gregor Mendel]], ktorý [[1865]] vyslovil prvé pravidlá o dedení znakov a vlastností.

Patrí medzi biologické vedy a delí sa podľa hľadiska štúdia organizmov (podobne ako [[anatómia]] alebo [[fyziológia]]). Sleduje variabilitu, rozdielnosť a prenos druhových a dedičných znakov medzi rodičmi a potomkami aj medzi potomkami navzájom. Jej história sa začala písať až v 19. storočí. K veľkému rozvoju došlo v druhej polovici 20. storočia a dá sa očakávať, že rýchly rozvoj bude pokračovať aj v 21. storočí. Okrem lekárstva nachádza genetika využitie v pestovateľstve nových odrôd [[rastlina|rastlín]] rovnako ako pri chove (nielen) hospodárskych zvierat. S rozvojom [[biotechnológia|biotechnolóbiotechnológií]] a genetického inžinierstva sa objavujú aj geneticky upravené hospodárske rastliny, ktoré sa stávajú [[ekológia|ekologickou]] a [[etika|etickou]] otázkou. Poznatky genetiky sú veľmi dôležité v evolučnej [[biológia|biológii]].

Samostatnou kapitolou sa potom stáva [[klonovanie]], kde sa objavuiobjavujú ekologické a etické otázky už pri klonovaní zvierat, a nie to ešte pri klonovaní človeka. Úplnú revolúciu v medicíne potom môže priniesť ovládnutie génovej terapie.

Genetika je jednou z najdôležitejších (respektíve priamo najdôležitejšia) teoretických [[veda|vied]] z hľadiska popisu akejkoľvek živej sústavy. V genetickej informácii je počiatok každého súčasného živého [[organizmus|organizmu]].avného Genetická informácia určuje budúcu anatomickú stavbu organizmu, určuje aké látky budú súčasťou biochemických a fyziologických procesov v organizme a v neposlednej rade je nezameniteľnou súčasťou pohlavného aj nepohlavného rozmnožovania.

Dnes sa už nedá nespomenúť význam genetiky vo forenzných mmetódach. Genetické testy pomáhajú pri usvedčovaní zločincov, pri identifikácii telesných pozostatkov alebo stratených osôb. V súčasnej dobe tiež prichádzajú do módy genetické testy otcovstva.