|
XDD
{{Geobox | Settlement
<!-- *** Heading *** -->
| name = Petrohrad
| other_name = Sankt Peterburg
| category = mesto
<!-- *** Image *** -->
| image = SPB Collage 2014-3.png
| image_caption =
| image_size =
<!-- *** Symbols *** -->
| flag = Flag of St Petersburg (Russia).png
| symbol =Coat_of_Arms_of_Saint_Petersburg_(2003).png
<!-- *** Name *** -->
| etymology =
| official_name =
| motto =
| nickname =
| nickname_type =
<!-- *** Country etc. *** -->
| country = Rusko
| country_flag = 1
| histcountry =
| state = [[Federálne mesto (Rusko)|Federálne mesto]]
| region =
| histregion =
| district =
| municipality =
<!-- *** Family *** -->
| part =
| river =
<!-- *** Locations *** -->
| location =
| elevation =
| lat_d = 59.933333
| long_d = 30.333333
| coordinates_type = type:city(4000000)_region:RU
| coordinates_format = dms
| highest =
| highest_elevation =
| highest_lat_d =
| highest_long_d =
| lowest =
| lowest_elevation =
| lowest_lat_d =
| lowest_long_d =
<!-- *** Dimensions *** -->
| area = 606
<!-- *** Population *** -->
| population = 5225690
| population_date = [[2016]]
| population_density = auto
<!-- *** History & management *** -->
| established = [[27. máj]] [[1703]]
| established_type =
| mayor = Valentina Matvejenková
| mayor_type = Primátor
| mayor_party =
<!-- *** Codes *** -->
| timezone =
| timezone_DST =
| postal_code =
| area_code =
| area_code_type =
| code =
| code_type =
| code1 =
<!-- *** UNESCO etc. *** -->
| whs_name = Historické centrum Petrohradu a s ním spojené pamiatky
| whs_year = 1991
| whs_number = 540
| whs_region = Európa a Severná Amerika
| whs_criteria = i, ii, iv, vi
<!-- *** Free frields *** -->
| free =
<!-- *** Maps *** -->
| map_caption = Poloha Petrohradu v Rusku
| map_locator = Rusko
| map1_caption = Poloha Petrohradu v Európe
| map1_locator = Európa
<!-- *** Websites *** -->
| commons = Petrohrad
| statistics =
| website = [http://www.st-petersburg.ru www.st-petersburg.ru]
<!-- *** Footnotes *** -->
| footnotes =
}}
'''Petrohrad''' ({{V jazyku|rus|Санкт-Петербург|Sankt Peterburg}}, vyslov: Peťerburg; od roku 1703/4 ''Sankt Peterburg'', od 18. (31). augusta 1914 do 26. januára 1924 ''Petrograd'', resp. po slovensky aj Petrohrad, od 26. januára 1924 do 6. septembra 1991 ''Leningrad'') je mesto celoruského významu, druhé najvýznamnejšie po [[Moskva|Moskve]], ekonomické, priemyselné, vedecké a kultúrne centrum, dopravný uzol ležiaci na severozápade [[Rusko|Ruska]], administratívne centrum [[Leningradská oblasť|Leningradskej oblasti]] a [[Severozápadný federálny okruh|Severozápadného federálneho okruhu]]. Žije tu približne 5,25 milióna obyvateľov. [[Mesto-hrdina]].
Jedno z najkrajších miest na svete je označované aj ako [[Benátky severu]] (Северная Венеция).
== Oficiálne a neoficiálne pomenovania mesta ==
Sankt Peterburg (po [[nemčina|nemecky]] približne Pevnosť sv. Petra), tiež staršia forma oficiálneho názvu Sankt-Piter-Burch od dňa založenia mesta 16. (27). mája 1703 dо 18. (31). augusta 1914, na počesť apoštola Petra, „nebeského patróna“ [[Peter Veľký|Petra I.]] Spočiatku (od mája 1703) tak bola nazvaná pevnosť na Zajačom ostrove, neskôr sa názov rozšíril na celé mesto.
V neoficiálnom slovníku obyvateľov mesta sa vyskytuje názov [[Peterburg]], alebo tiež Piter.
18. (31). augusta 1914 bol prijatý historicky druhý oficiálny názov mesta – Petrograd, týmto vlasteneckým názvom dali obyvatelia najavo odpor proti nemecky znejúcemu Sankt Peterburg.
26. januára 1924 II. všezväzový zjazd [[soviet]]ov [[ZSSR]] schválil žiadosť Petrosovietu o premenovanie Petrohradu na Leningrad. Mesto bolo pomenované na počesť [[Vladimír Iljič Lenin|V. I. Lenina]].
V referende dňa 12. júna 1991, 54 % obyvateľov Leningradu rozhodlo o návrate k historickému názvu mesta.
Výnosom prezídia Najvyššieho sovietu [[RSFSR]] z 6. septembra 1991 bolo mestu vrátené pomenovanie — Sankt Peterburg. Na Slovensku je normovaným slovenským ekvivalentom pre Sankt Peterburg ''Petrohrad'', názov ktorý sa používal aj v medzivojnovom období ako slovenský ekvivalent pre ''Petrograd'' a predtým ako slovenský ekvivalent pre ''Sankt Peterburg''.
== Geografická poloha ==
Petrohrad je najsevernejším z veľkých svetových miest a jeho geografická poloha je 59°57' s. š. a 30°19' v. d. Leží v severozápadnej časti krajiny, v ústí rieky [[Neva]] do [[Fínsky záliv|Fínskeho zálivu]], na veľkom počte ostrovov (47) nevskej delty. Plocha mestského územia je {{km|605,8|m}}² (s predmestiami {{km|1439|m}}²).
== Petrohrad – mesto na vode ==
[[Súbor:San Petersburgo, panorámica del Rio Neva.JPG|thumb|left|Petrohrad]]
Množstvom vôd je Petrohrad na prvom mieste medzi mestami Ruskej federácie aj bývalého Sovietskeho zväzu a na jednom z prvých miest na svete. Rieka Neva vytekajúca z [[Ladožské jazero|Ladožského jazera]] tečie po meste v celkovej dĺžke {{km|28|m}} a predtým, ako vyústi do Fínskeho zálivu, vytvorí širokú deltu. Šírka rieky je 340 – {{m|650|m}} (najviac {{m|1250|m}} oproti prístavu); hĺbka 8 – {{m|23|m}}. V meste je tiež množstvo (93) riek, ramien a kanálov s celkovou dĺžkou okolo {{km|300|m}} a okolo 100 nádrží, rybníkov a jazier, cez ktoré vedie vyše 800 mostov.
Najdlhší most od roku 2007– Veľký Obukhovský most cez Nevu má celkovú dĺžku {{m|2824|m}}, najširší je Modrý most cez rieku Mojka – {{m|99.5|m}}. V meste sú veľmi časté povodne – najvyšší stav vody v roku 1824 – {{m|4.1|m}} nad normál.
== História ==
Mesto založil roku [[1703]] [[Peter I. (Rusko)|Peter I.]] Od roku [[1712]] do [[1918]] bol Sankt Peterburg hlavným mestom Ruského impéria. V Petrohrade prebehla Revolúcia 1905 – 1907, [[Februárová revolúcia 1917]], [[Októbrová revolúcia 1917]]. Počas [[Veľká vlastenecká vojna|Veľkej vlasteneckej vojny]] 1941 – 1945 mesto prežilo 29 mesačnú [[Blokáda Leningradu|blokádu]] nemeckými vojskami (pozri aj [[blokáda Leningradu]]). Išlo o najdlhšie obliehanie mesta v novodobej histórii. Počas obliehania zahynulo 650 až 800 tisíc obyvateľov mesta, najmä v dôsledku hladu. Potravinová kríza vrcholila v meste vo februári 1942, kedy denne umieralo okolo 3 – 4000 civilistov. Mesto sa do januára 1943 darilo zásobovať iba v obmedzenej miere cez [[Ladožské jazero]], po tzv. [[cesta života|ceste života]]. Neskôr sa podarilo obnoviť železničné spojenie južne od jazera cez [[Šlisseľburg]], táto trať však bola pod dostrelom nemeckého delostrelectva.
== Architektúra ==
Vznešený výzor Petrohradu predstavuje architektonické skvosty, široké a rovné ulice, priestranné námestia, sady a parky, rieky, množstvo kanálov, mosty, ozdobné ploty, monumentálne a dekoratívne sochy. Okrem iného je to [[budova Admirality]], Petropavlovská pevnosť, [[Lavra Alexandra Nevského]], Inštitút Smoľnyj, [[Smoľnyj sobor]], Palácové námestie, [[Zimný palác]], [[Nevský prospekt]], [[Katedrála svätého Petra a svätého Pavla]], [[Kazanská katedrála v Sankt Peterburgu|Kazanská katedrála]], [[Chrám Kristovho vzkriesenia]], [[Chrám svätého Izáka]], [[Chrám svätého Andreja]], [[Česmenský kostol]], [[Vladimírsky chrám]], [[Chrám Najsvätejšej Trojice]], [[Chrám svätého Sampsona]], [[Kostol svätej Kataríny (arménsky)]], [[katolícky Chrám sv. Kataríny Alexandrijskej]], [[Chrám Matky Božej Lurdskej (Petrohrad)]], [[Kostol svätých Petra a Pavla (Petrohrad)|Kostol svätých Petra a Pavla (luteránsky)]], Vasilievský ostrov s budovou Burzy, Námestie dekabristov s pamätníkom Petra I ([[Medený jazdec]]), Ostrovského námestie. V rokoch [[1950]] – [[1980]] boli postavené nové obytné štvrte, administratívne budovy, memoriálny komplex [[Piskarievský cintorín]] (1960).
Historické jadro mesta patrí do zoznamu [[Svetové dedičstvo UNESCO|Svetového dedičstva]] [[UNESCO]].
Záujem turistov pútajú aj menšie mestečká v okolí Sankt Peterburgu. Ide najmä o [[palác]] [[Petergof]], [[Zámok (stavba)|zámok]] a parky v meste [[Carskoje Selo]] ([[Puškin]]) a mestečko [[Kronštadt]] ([[Chrám svätého Mikuláša v Kronštadte]])
== Obyvateľstvo ==
=== Etnické zloženie ===
Podľa oficiálnych údajov z roku 2002 žilo v meste 4 661 219 obyvateľov, čo predstavuje 3,21 % obyvateľov Ruska, podľa údajov z roku 2016 má mesto už 5 225 690 obyvateľov.
[[Rusi]] – predstavujú stabilne najväčšiu zložku obyvateľov mesta. Tvoria 84,72 % obyvateľov (v roku 1897 86,49 %). Po Moskve je Petrohrad druhým najväčším centrom ruskej kultúry a vzdelanosti. V meste sú významné ruské národné inštitúcie a doteraz je symbolom Ruského impéria. Rusi sa hlásie prevažne k ruskej pravoslávnej cirkvi a časť je aj bez vyznania. <br />
[[Ukrajinci]] – tvoria 1,87 % obyvateľov mesta (v roku 1897 0,41 %). Sťahovali sa tu už počas cárskej vlády. Intenzívnejšie sa tu začali sťahovať v období sovietskeho štátu. Sú prevažne príslušníkmi ruskej pravoslávnej cirkvi.<br />
[[Bielorusi]] – predstavujú 1,17 % obyvateľov a prisťahovali sa tu najmä počas sovietskej éry. Sú prevažne pravoslávni.<br />
[[Židia]] – tvoria 0,78 % obyvateľov Petrohradu (v roku 1897 0,95 %). Do mesta prichádzali už v cárskom období, hlavne z Poľska a Nemecka. Veľa Židov sa po roku 1945 vysťahovalo do Izraela.<br />
[[Tatári]] – tvoria 0,76 % obyvateľov (v roku 1897 0,39 %). Tatári sa ako poddaní ruského cára sťahovali do Petrohradu už pred rokom 1917. Vyznávajú islam a pre náboženské potreby využívajú petrohradskú mešitu.<br />
[[Arméni]] – reprezentujú 0,41 % obyvateľov mesta. Do mesta prichádzali ako obchodníci už od čias Petra I. Pre svoje náboženské potreby si už za čias Kataríny II. vybudovali arménsky Kostol svätej Kataríny.<br />
[[Azerbajdžanci|Azeri (Azerbajdžanci)]]- tvoria 0,36 % obyvateľov a hlásia sa prevažne k islámu (šiíti)<br />
[[Gruzínci]] – predstavujú 0,22 % obyvateľstva. Do mesta prichádzali už počas cárskeho režimu. Hlásia sa ku gruzínskej pravoslávnej cirkvi.<br />
[[Poliaci]] – tvoria 0,10 % obyvateľov (v roku 1897 až 2,91 %). Sú prevažne rímski katolíci. Sťahovali sa tu hlavne do roku 1917, keď bolo [[Poľsko]] súčasťou Ruského impéria (po tzv. troch deleniach Poľska).<br />
[[Nemci]] – predstavujú 0,08 % obyvateľov, v roku 1897 tvorili 4,01 % obyvateľov mesta. Predstavovali hlavne aristokratickú časť obyvateľstva mesta. Prichádzali na cársky dvor. Aj mnoho manželiek ruských imperátorov malo nemecký pôvod, napr. aj imperátorka [[Katarína II.]] Hlásili sa najmä k evanjelikom a. v., menej k rímskym katolíkom. Po roku 1917 väčšina Nemcov mesto opustila.<br />
Ostatné skupiny sú veľmi malé ([[Čuvaši]], [[Fíni]], Kórejčania, Baškíri, [[Uzbeci]] a i.)
=== Vývoj počtu obyvateľov ===
[[Súbor:Saint Petersburg population history.svg|náhľad|500px|Vývoj počtu obyvateľov]]
{| border="1" cellspacing="0" cellpadding="5"
| valign="top" |
{|
! style="background:#efefef;" | Rok
! style="background:#efefef;" | Obyvateľstvo
|-
| [[1725]] || align="right" | 75 000
|-
| [[1750]] || align="right" | 150 000
|-
| [[1800]] || align="right" | 300 000
|-
| [[1846]] || align="right" | 336 000
|-
| [[1852]] || align="right" | 485 000
|-
| [[1858]] || align="right" | 520 100
|-
| [[1867]] || align="right" | 667 000
|-
| [[1873]] || align="right" | 842 900
|-
| [[1881]] || align="right" | 876 600
|-
| [[1886]] || align="right" | 928 600
|-
| [[1891]] || align="right" | 1 035 400
|-
| [[1897]] || align="right" | 1 264 900
|-
| [[1901]] || align="right" | 1 439 400
|-
| [[1908]] || align="right" | 1 678 000
|-
|}
| valign="top" |
{|
! style="background:#efefef;" | Rok
! style="background:#efefef;" | Obyvateľstvo
|-
| [[1910]] || align="right" | 1 962 000
|-
| [[1915]] || align="right" | 2 318 600
|-
| [[1920]] || align="right" | 722 000
|-
| [[1926]] || align="right" | 1 616 100
|-
| [[1936]] || align="right" | 2 739 800
|-
| [[1939]] || align="right" | 3 191 300
|-
| [[1944]] || align="right" | 2 559 000
|-
| 15. január [[1959]] || align="right" | 2 888 000
|-
| 15. január [[1970]] || align="right" | 3 512 974
|-
| 17. január [[1979]] || align="right" | 4 072 528
|-
| 12. január [[1989]]<ref>[http://www.soc.pu.ru/publications/jssa/1998/3/winer.html Данные Всесоюзной переписи населения СССР 1989 года]</ref> || align="right" | 4 990 749
|-
| 9. október [[2002]] || align="right" | 4 159 635
|-
| 1. január [[2005]] || align="right" | 4 039 751
|-
| [[2016]] || align="right" | 5 225 690
|}
|}
== Veda a kultúra ==
V Petrohrade sa nachádza vedecké centrum [[Ruská akadémia vied|Ruskej akadémie vied]], vedeckovýskumné [[inštitút]]y a ústavy, 43 [[vysoká škola|vysokých škôl]] a [[univerzita|univerzít]], vyše 120 [[múzeum|múzeí]] a [[galéria|galérií]] (napr. [[Ermitáž]], [[Ruské múzeum]], [[Námorné vojenské múzeum]], [[Múzeum Ruskej akadémie umení]], Múzeum histórie Petrohradu, Etnografické múzeum antropológie a etnografie Petra Veľkého atď.), tiež viac ako 70 [[divadlo|divadiel]] a mnoho [[knižnica|knižníc]].
== Vysoké školy ==
V Petrohrade je 43 vysokých škôl a univerzít.
* Štátna námorná technická univerzita
* Štátna polytechnická univerzita
* Štátna univerzita kultúry a umení
* Štátna univerzita ekonomiky a financií
* Štátna elektrotechnická univerzita
* Petrohradská štátna univerzita
== Ekonomika ==
Významný železničný a cestný uzol. Námorný ([[Baltské more]]) a riečny (delta Nevy) prístav, konečný bod Volžsko-donského prieplavu, letisko ([[Pulkovo]]). Metro od roku [[1955]]. Výroba energetických zariadení, obrábacích strojov, lodí, nástrojov, hutníctvo železa i farebných kovov, chemický, ľahký a polygrafický priemysel.
== Osobnosti ==
Pozri [[Zoznam osobností Petrohradu]]
== Panoráma ==
{{Široký obrázok|PalaceSquareNight.jpg|1000px|Palácové námestie}}
== Partnerské mestá ==
{| border="0" cellpadding="3" cellspacing="0"
|----- valign="top"
|
* {{minivlajka|Dánsko}} [[Aarhus]], [[Dánsko]]
* {{minivlajka|Turecko}} [[Akhisar]], [[Turecko]]
* {{minivlajka|Egypt}} [[Alexandria]], [[Egypt]]
* {{minivlajka|Kazachstan}} [[Alma-Ata]], [[Kazachstan]]
* {{minivlajka|Belgicko}} [[Antverpy]], [[Belgicko]], [[1958]]
* {{minivlajka|Azerbajdžan}} [[Baku]], [[Azerbajdžan]]
* {{minivlajka|Španielsko}} [[Barcelona]], [[Španielsko]], [[1984]]
* {{minivlajka|Srbsko}} [[Belehrad]], [[Srbsko]]
* {{minivlajka|Taliansko}} [[Benátky]], [[Taliansko]], [[2006]]
* {{minivlajka|India}} [[Bombaj]], [[India]]
* {{minivlajka|Francúzsko}} [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]], [[Francúzsko]]
* {{minivlajka|Lotyšsko}} [[Daugavpils]], [[Lotyšsko]], [[2006]]
* {{minivlajka|Maďarsko}} [[Debrecín]], [[Maďarsko]]
* {{minivlajka|Nemecko}} [[Drážďany]], [[Nemecko]], [[1960]]
* {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Edinburg]], [[Spojené kráľovstvo]]
* {{minivlajka|Taliansko}} [[Florencia]], [[Taliansko]]
* {{minivlajka|Rakúsko}} [[Graz]], [[Rakúsko]], [[2001]]
|
* {{minivlajka|Vietnam}} [[Hočiminovo Mesto]], [[Vietnam]], [[1977]]
* {{minivlajka|Sudán}} [[Chartúm (mesto)|Chartúm]], [[Sudán]]
* {{minivlajka|Irán}} [[Isfahán]], [[Irán]], [[1999]]
* {{minivlajka|Turecko}} [[Istanbul]], [[Turecko]]
* {{minivlajka|Taliansko}} [[Janov (Taliansko)|Janov]], [[Taliansko]], [[2002]]
* {{minivlajka|Saudská Arábia}} [[Džidda]], [[Saudská Arábia]]
* {{minivlajka|Arménsko}} [[Jerevan]], [[Arménsko]]
* {{minivlajka|Srí Lanka}} [[Kolombo]], [[Srí Lanka]], [[1997]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Košice]], [[Slovensko]], [[1995]]
* {{minivlajka|Fínsko}} [[Kotka]], [[Fínsko]]
* {{minivlajka|Francúzsko}} [[Le Havre]], [[Francúzsko]]
* {{minivlajka|USA}} [[Los Angeles]], [[Spojené štáty|USA]]
* {{minivlajka|Luxembursko}} [[Luxemburg (mesto)|Luxembourg]], [[Luxembursko]], [[1997]]
* {{minivlajka|Francúzsko}} [[Lyon]], [[Francúzsko]]
* {{minivlajka|Ukrajina}} [[Ľvov]], [[Ukrajina]], [[2006]]
* {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Manchester]], [[Spojené kráľovstvo]]
* {{minivlajka|Slovinsko}} [[Maribor]], [[Slovinsko]]
|
* {{minivlajka|Austrália}} [[Melbourne]], [[Austrália (štát)|Austrália]], [[1989]]
* {{minivlajka|USA}} [[Michigan]], [[Spojené štáty|USA]], [[1992]]
* {{minivlajka|Taliansko}} [[Miláno]], [[Taliansko]]
* {{minivlajka|Uruguaj}} [[Montevideo]], [[Uruguaj]]
* {{minivlajka|KĽDR}} [[Nampho]], [[KĽDR]]|
* {{minivlajka|Mjanmarsko}} [[Nepjito]], [[Mjanmarsko]], [[2006]]
* {{minivlajka|Francúzsko}} [[Nice]], [[Francúzsko]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Nové Mesto nad Váhom]], [[Slovensko]], [[2010]]
* {{minivlajka|Japonsko}} [[Osaka (mesto)|Osaka]], [[Japonsko]], [[1979]]
* {{minivlajka|Kirgizsko}} [[Oš]], [[Kirgizsko]]
* {{minivlajka|Nórsko}} [[Oslo]], [[Nórsko]], [[1977]]
* {{minivlajka|Francúzsko}} [[Paríž]], [[Francúzsko]]
* {{minivlajka|Bulharsko}} [[Plovdiv]], [[Bulharsko]], [[2001]]
* {{minivlajka|Brazília}} [[Porto Alegre]], [[Brazília]]
* {{minivlajka|Česko}} [[Praha]], [[Česko]], [[1992]]
* {{minivlajka|Kanada}} [[Quebec (mesto)|Quebec]], [[Kanada]], [[2002]]
* {{minivlajka|Island}} [[Reykjavík]], [[Island]]
|
* {{minivlajka|Lotyšsko}} [[Riga]], [[Lotyšsko]]
* {{minivlajka|Brazília}} [[Rio de Janeiro]], [[Brazília]]
* {{minivlajka|Izrael}} [[Rišon le-Cion]], [[Izrael]]
* {{minivlajka|Kuba}} [[Santiago de Cuba]], [[Kuba]]
* {{minivlajka|Ukrajina}} [[Sevastopoľ]], [[Ukrajina]]
* {{minivlajka|Bulharsko}} [[Sofia]], [[Bulharsko]], [[1973]]
* {{minivlajka|Grécko}} [[Solún]], [[Grécko]]
* {{minivlajka|Čína}} [[Šanghaj]], [[Čína]], [[1988]]
* {{minivlajka|Švédsko}} [[Štokholm]], [[Švédsko]]
* {{minivlajka|Estónsko}} [[Tallinn]], [[Estónsko]], [[1999]]
* {{minivlajka|Kórejská republika}} [[Tägu]], [[Kórejská republika]]
* {{minivlajka|Fínsko}} [[Turku]], [[Fínsko]], [[1953]]
* {{minivlajka|Bulharsko}} [[Varna (Bulharsko)|Varna]], [[Bulharsko]]
* {{minivlajka|Poľsko}} [[Varšava]], [[Poľsko]], [[1997]]
* {{minivlajka|Litva}} [[Vilnius]], [[Litva]]
* {{minivlajka|Chorvátsko}} [[Záhreb]], [[Chorvátsko]], [[1968]]
|}
== Galéria ==
<gallery>
Súbor:Column Palace.jpg|Palácové námestie s Ermitážou
== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Saint Petersburg}}
== Externé odkazy ==
* [http://gov.spb.ru/ Oficiálny portál mesta Petrohrad]
* [http://leningrad.newmail.ru/ Fotoalbum Leningradu v šesťdesiatych rokoch]
* [http://www.peterburg.ru Video St-Petersburg]
* [http://www.worldphotopage.com/sk/petrohrad.html Fotogaléria Petrohradu s popisom obrázkov]
{{Portál|Rusko|Ruský}}
{{Svetové dedičstvo - Rusko}}
{{Ruské federálne subjekty}}
[[Kategória:Petrohrad| ]]
[[Kategória:Mestá v Rusku]]
| 