Verzia z 08:30, 9. január 2017 upraviť Vasiľ (diskusia \| príspevky) Výnimky z blokovaní IP, S právom rollback 190 774 editací d Revízia 6422084 používateľa Werner.v (diskusia) bola vrátená ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 12:46, 15. marec 2017 upraviť vrátiť JAnDbot (diskusia \| príspevky) Boti 139 628 editací d Hlavná kategória: ako prvá, radiací kľúč (Data:Danny B., skript:Amir); kozmetické zmeny Ďalšia úprava →
Riadok 37: Vznikla v roku [[1921]] odštiepením sa ľavicovej frakcie [[Česká strana sociálnodemokratická\|Česko-slovenskej sociálnodemokratickej strany (robotníckej) (ČSSD)]]. Priamym dôvodom bol [[generálny štrajk v decembri 1920]], ktorý bol dôsledkom obsadenia sídla ľavičiarov ([[Lidový dům]]) políciou. Ustanovujúci zjazd sa konal 14. - 16. mája 1921 v Prahe. Vlastný zjazd (15. a 16. mája), predchádzala porada výkonného výboru ČSSD a voľba predsedníctva zjazdu. Na zjazde sa zúčastnilo 569 delegátov, ktorí zastupovali okolo 350 tisíc ľavicových sociálnych demokratov. Nový výkonný výbor na svojej schôdzi 16.5.1921 zvolil za predsedu [[Václav Šturc\|Václava Šturca]], za podpredsedov [[Bohumír Šmeral\|Bohumíra Šmerala]] a [[Václav Bolen\|Václava Bolena]]. Počas zjazdu strana prijala 21 podmienok na vstup do [[Komunistická internacionála\|Komunistickej internacionály (Kominterna)]]. Žiadosť o vstup bola vybavená kladne na kongrese Kominterny v júni a júli 1921. Zjazd znamenal vytvorenie komunistickej strany, ktorej súčasťou ale zatiaľ boli len etnicky slovenské, české a rusínskej ľavicové frakcie ČSSD. Pristúpenie nemeckých, maďarských, poľských a židovských komunistických strán vykonal až zlučovací zjazd KSČ v novembri 1921. Až vtedy došlo k vytvoreniu celoštátnej komunistickej strany. V čase svojho vzniku v roku 1921 (počas trvania [[Prvá česko-slovenská republika\|1. ČSR]]) bola KSČ v absolútnych aj relatívnych číslach jednou z najväčších komunistických strán na svete. V [[Voľby do parlamentu Česko-Slovenskej republiky 1925\|parlamentných voľbách v roku 1925]] skončila na druhom mieste s 934 223 hlasmi a 41 mandátmi. V roku 1925 v nej bol vyhlásený proces "boľševizácie", čo znamenalo upevnenie závislosti na Komunistickej internacionále. Na V. zjazde KSČ v roku 1929 sa vedenia zmocnili tzv. "Karlínski chlapci" na čele s [[Klement Gottwald\|Klementom Gottwaldom]]. Z KSČ odišla väčšina zakladajúcich členov, napriek tomu strana získala v následujúcich [[Voľby do parlamentu Česko-Slovenskej republiky 1929\|októbrových parlamentných voľbách]] 753 220 hlasov a skončila celkovo štvrtá s 30 mandátmi. Svoju pozíciu čo do počtu mandátov si podržala aj vo [[Voľby do parlamentu Česko-Slovenskej republiky 1935\|voľbách v roku 1935]], kedy pre ňu hlasovalo 849 495 voličov. Počas nacistickej okupácia Česka a [[Prvá Slovenská republika\|prvej Slovenskej republiky]] bola strana v ilegalite. V roku [[1946]], v obnovenej [[Česko-Slovensko\|ČSR]], zvíťazila v Čechách vo [[Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia v Česko-Slovensku v roku 1946\|voľbách do Národného zhromaždenia]] a líder komunistov [[Klement Gottwald]] sa stal predsedom československej vlády. Vo [[Februárový prevrat\|februári 1948]] sa ujala neobmedzenej vlády v Česko-Slovensku. Nastalo obdobie komunistickej [[totalitarizmus\|totality]] ([[1948]]{{--}}[[1989]]) charakterizované porušovaním ľudských práv, hospodárskym zaostávaním voči nekomunistickým krajinám, propagovaním tzv. vedeckého ateizmu a silným vplyvom [[Sovietsky zväz\|Sovietskeho zväzu]] na politiku štátu. Riadok 48: == Členstvo, orgány == Členom strany sa stal [[kandidát KSČ]], ktorý počas dvoch rokov preukazoval "politickú vyspelosť a ideologickú vernosť", podal si prihlášku a našiel troch ručiteľov, členov strany aspoň 3 roky, ktorí ho poznajú aspoň jeden rok z pracovnej alebo spoločenskej činnosti. <ref>Směrnice ÚV KSČ k přijímání kandidátů za členy KSČ (Schválené ÚV KSČ 27.6.1972), Komunistická strana Československa a bolševismus (projekt GAČR), [http://www.dejinyksc.usd.cas.cz/vnitrostranicke-informace-sekretariatu-uv-ks/doc_download/140-smrnice-uv-ks-k-pijimani-kandidat-za-leny-ks-z-ervence-1972.html Online pdf] (česky)</ref> Vstup do KSČ sa počítal od dňa prijatia prihlášky za ''kandidáta'', členstvo v KSČ sa počítalo od dňa, keď členská schôdza základnej organizácie (ZO) KSČ kandidáta prijala za člena (po jeho "zhodnotení" za jeho účasti, schválením dvojtretinovou väčšinou a potvrdení nadriadenou organizáciou KSČ - obvodný, mestský výbor). Mladí kandidáti (do veku 35 rokov) bývali členmi [[Socialistický zväz mládeže\|Socialistického zväzu mládeže]], starší podávali prihlášku za kandidáta priamo na ZO KSČ zvyčajne z podnetu niektorého z jej členov. Komunistická strana bola organizovaná hierarchicky. Straníci volili na zjazdoch a konferenciách členov a kandidátov ústredného výboru a kontrolných orgánov. Tí volili členov a kandidátov predsedníctva [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska\|ústredného výboru]], tajomníkov a členov sekretariátu ÚV ako aj [[Generálny tajomník ÚV KSČ\|generálneho tajomníka]]. Zjazdy popri voľbe straníckych orgánov hodnotili činnosť strany za predchádzajúce obdobie a vytyčovali ciele do budúcnosti. Funkcionári ÚV KSS sa medzi voľbami schádzali na plenárnych zasadnutiach. Ústav pamäti národa v spolupráci so Slovenským národným archívom v prvej etape zverejnil štruktúru orgánov strany, zoznamy zjazdov a mená najvyšších funkcionárov od roku 1945.<ref>Funkcionári KSČ a KSS - Vyhľadávanie. UPN, [http://www.upn.gov.sk/funkcionari-ksc-kss/ Online] Riadok 119: {{projekt\|wikt=KSČ\|wikt_štítok=KSČ}} [[Kategória:Komunistická strana Česko-Slovenska\| ]]▼ [[Kategória:Politické strany v Česku]] [[Kategória:Zaniknuté politické strany na Slovensku]] [[Kategória:Politické strany v Česko-Slovensku]] ▲[[Kategória:Komunistická strana Česko-Slovenska\| ]] [[Kategória:Komunistické strany]]

Komunistická strana Česko-Slovenska: Rozdiel medzi revíziami