Kozmické žiarenie: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
typo gram, replaced: 298-299 → 298 – 299, 40 km → {{km|40|m}} (2) |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 5:
Nízkoenergetické častice primárneho kozmického žiarenia prichádzajú najmä zo [[Slnko|Slnka]] (10<sup>9</sup> až 10<sup>10</sup> eV). Vznikajú pri [[slnečná erupcia|slnečných erupciách]]. Intenzita slnečného kozmického žiarenia sa mení v zhode s 11-ročným [[slnečný cyklus|slnečným cyklom]]. Najväčšia časť kozmického žiarenia prichádza z [[galaxia|galaktických oblastí]], jeho zdrojom sú [[supernova|supernovy]] a ich pozostatky. Najenergetickejšie častice (energia nad 10<sup>18</sup>) pochádzajú z mimogalaktických oblastí. Ich zdrojom sú [[kvazar]]y a aktívne jadrá galaxií.
Vysokú o m g energiu častice získavajú prechodom cez premenné [[magnetické pole|magnetické polia]]. [[Zemské magnetické pole]] sústreďuje častice okolo magnetických pólov a do [[van Allenove pásy|pásiem žiarenia]]. Intenzita kozmického žiarenia sa mení so zemepisnou šírkou, preto na rovníku má kozmické žiarenie najmenšiu intenzitu a v okolí pólov najväčšiu.
Po vniknutí do zemskej atmosféry ťažké jadrá kozmického žiarenia interagujú s časticami atmosféry vo výške {{km|40|m}}, jadrá vodíka primárneho kozmického žiarenia interagujú s jadrami [[dusík]]a a [[kyslík]]a vo výške {{km|20|m}}. Nižšie sa dostávajú už len vysokoenergetické častice, ktoré pri interakciách vyvolávajú celú reťaz rozvetvených reakcií. Reťaz pokračuje dovtedy, kým energia jednotlivých častíc neklesne na 10<sup>8</sup> eV.
| |||