Tretia vojna v Perzskom zálive: Rozdiel medzi revíziami

Táto koalícia vstúpila po niekoľkodňovom ultimáte udelenom Saddámovi do Iraku [[20. marec|20. marca]] [[2003]], odvolávajúc sa na niekoľko rezolúcií OSN (1441, 1205, 1137, 1134, 1115, 1060, 949, 778, 715), na nespolupracovanie pri ich výkone, Saddámovo odmietanie spolupráce s inšpektormi OSN, Saddámov údajný pokus zavraždiť predchádzajúceho prezidenta [[George H. W. Bush|Georga H. W. Busha]] v [[Kuvajt (štát)|Kuvajte]], a Sadámovo zneužívanie a nedodržiavanie prímeria uzatvoreného v roku [[1991]]. Členovia koalícia tvrdili, že tieto faktory umožňujú použitie sily. Iní svetoví vodcovia, ako napríklad [[Kofi Annan]], s tvrdením nesúhlasili a označili vojnu za ilegálnu.

 

 

Koalícia sa dobre darilo pri porážaní konvenčných jednotiek irackej armády a rýchlo porazili oficiálnu armádu. Po 28 dňoch, pri minimálnych stratách vlastných vojakov a pri snahe minimalizovať straty životov civilistov bolo možné samotnú vojenskú akciu označiť za úspech. V porovnaní s [[Druhá vojna v Perzskom zálive|Druhou vojnou v Perzskom zálive]] nebolo potrebné vytvoriť takú obrovskú armádu. V tom čase mali koaličné sily približne 500 tisíc vojakov, v roku 2003 si vystačili s približne polovicou.

[[15. august]]a mal Irak podľa pôvodného plánu prijať novú ústavu. Termín sa však nepodarilo dodržať a po dohode sa niekoľkokrát odložil. V opačnom prípade by sa celý proces vrátane volieb musel zopakovať v [[december|decembri]]. Po niekoľkých predĺženiach lehoty sa [[28. august]]a [[2005]] dočasnému parlamentu podarilo dospieť k dohode. S výsledným textom však zväčša nesúhlasili zvolení zástupcovia [[suniti|sunitov]] – irackej náboženskej menšiny.

 

 

== Vojna a Slovensko ==